ked vykrocim odbockou do srdca...
Klamem sa rozumom,
ale ked on mi tak dobre rozumie.
Pohladza moje vstavanie myslienkou
na nespominanie...
Ako plynie den
obcas ked sa prichytim osamote
hladam ta v dave
v zimosivych tvarach ludi...
Ani jeden mi vsak nepovie
jedinym pohladom to po com prahnem...
A mozno sa aj toho bojim,
ze by sa predsa niekto taky nasiel...
Bojim sa,
ze sa zalubim
do ineho pohladu
nez som citila s teba.
A opat srdce pise tieto riadky..
pomozem si ked tak milujem spomienkove
milovanie na teba?
A mozno mi ani nechybas ty tak
ako
uplne bezvyznamno/vyznamny clovek
z davu,
ktory mi tak moc daruje na pockanie..
Chyti ma pevne za ruku
pobozka objatim
a povie
pod som mnou
darujem ti odpovede.....a prestanem sa bat...
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
rami12
23. 10.októbra 2007 09:47
to je pekne
3
je to velmi pekne... citit s toho zmatok v dusi...smutok... pacilo sa mi to...
Napíš svoj komentár