Máte SJ na úrovni C2?
0
Dannyd14
Odozva
24 ročný chalan
-
Áno
- Rosiegrace
- , Ludusinqa95
- , Aeria
- , Alex458
- , Energy1010
- , Riddiculus
- , Noia
- , Mecuška23
- , Gothicpoethic
- , Annyejnji
- , Mariquittka
-
Nie
-
Áno
- Rosiegrace
- , Ludusinqa95
- , Aeria
- , Alex458
- , Riddiculus
- , Noia
- , Mecuška23
- , Gothicpoethic
- , Annyejnji
- , Mariquittka
-
Nie
-
Áno
-
Nie
Názory k téme
24 ročný chalan
33 ročný muž
Som bezdomovec
hrá sa, že má 1 rok
Pani lesa
25 ročný muž
33 ročný muž
Som bezdomovec
21 ročné dievča
Tak blízko a predsa tak ďaleko
28 ročný muž
kOkOtOvO na Záhorí
27 ročná žena
Partizánske
hrá sa, že má 1 rok
Pani lesa
Pretože, podľa čoho sa to vyhodnocuje? Napríklad pre ľudí ovládajúcich slovanské jazyky, je úplne v pohode.
Čo sa týka skloňovania, je mnoho iných jazykov, čo má skloňovanie. Mnohé majú oveľa viac skloňovacích vzorov ako slovenčina. Mnohé majú omnoho viac pádov ako slovenčina.
Píšeme latinkou a ortografia je stále pomerne jednoduchá. Napriek záležitostiam ako vybrané slová je stále jednoduchšia aj ako taká angličtina. (Plus nemáme viacero spôsobov zápisu jazyka, na rozdiel od takej japončiny).
Fonetika tiež vcelku jednoduchá. Nemáme mnoho špeciálnych hlások, a ani tie nie sú tak špecifické ako napríklad mľaskavky v niektorých afrických jazykoch. Máme jednoduchý prízvuk a tón reči na rozdiel od napríklad čínštiny, nemení význam slova.
Aj ak by existoval objektívny spôsob na posúdenie náročnosti jazykov, slovenčina by sa tam sotva umiestnila.
22 ročné dievča
29 ročný muž
Stockholm
hrá sa, že má 1 rok
Pani lesa
A teda, kvôli tejto komplexnosti otázky fakt ťažko posúdiť, čo je najťažšie hoci len vo V4, hlavne keď do ostatných jazykov tak dobre nevidím, čo sa gramatiky týka (hlavne, keď tri sú si pomerne dosť podobné a štvrtý je oproti nim dosť odveci a preto sa zle porovnáva :-D )
31 ročný muž
Kaohsiung, Taiwan
21 ročné dievča
Tak blízko a predsa tak ďaleko
Áno, Fíni majú síce veľa pádov, ale všetky sú veľmi špecifické a pod každým tým strašidelným názvom sa skrývajú iba asi tri koncovky slov, ekvivalent našich predložiek (niekde len jedna). Je to ako keby sme spravili extra pád pre takmer všetky predložky, ktoré máme. Vezmime si genitív: od, bez, blízko, doprostred, pozdĺž, pomocou, namiesto, počas, podľa... No a my si povieme, že to "od", "doprostred" a "pozdĺž" súvisí so zmenou polohy, tak tomu vymyslíme extra pád "transportív" alebo čo, ale používame ich pritom úplne rovnako. (hehe)
Na japončine sú síce ťažké tie písma (katakana, hiragana a predovšetkým kanji), taktiež sa tam veľmi dbá na úroveň formálnosti, ale majú minimum gramatických pravidiel.
Čínština je tónový jazyk (ako aj napr. kórejčina, vietnamčina a thajčina) s ťažkým písmom, na druhej strane je tu opäť minimum gramatických pravidiel.
Pointa: Na každom jazyku je niečo ťažké a niečo iné jednoduché. V slovenčine je jednoduchá výslovnosť a písmo. Ale vďaka svojim deklináciám, vybraným slovám, spodobovaniu, problémovým slovám (vašim, vaším; mi, my; pas, pás; nejako, nijako; výr, vír...), pravidle o rytmickom krátení, nelogickým mäkčeňom, extra pravidlám pre i/y v prevzatých slovách, totálnemu chaosu ohľadom (ne)spisovnosti slov a predovšetkým vďaka výnimkám, ktorých máme asi viac než pravidiel, je naozaj ťažká. Učím sa viaceré cudzie jazyky a zatiaľ som nevidela žiadny s takto veľkým počtom výnimiek.
hrá sa, že má 1 rok
Pani lesa
Čo sa týka správneho písania slov, slovenčina je omnoho jednoduchšia ako angličtina.
Pravidlo o rytmickom krátení nie je o nič ťažšie ako samohlásková harmónia v niektorých ugrofínskych jazykoch.
V snáď každom živom jazyku sú problémy so spisovnosťou a preberaní cudzích slov.
A ako niekto, kto sa učil nepravidelné slovesá v troch jazykoch, nemám pocit, že by boli naše výnimky až tak špeciálne.
Keď spomínaš, že preto vravíš jeden z najťažších, tak koľko percent berieš do jeden z najťažších? Lebo pri tých tisíckach si myslím, že by sa ani pri zohľadnení tohto nedostala ani do prvej stovky
Jeden z tých ťažších indoeurópskych? Iste, v prvej polovici isto bude
Ale svetovo? Pochybujem
21 ročné dievča
Tak blízko a predsa tak ďaleko
A porušuje sa samohlásková harmónia tak často ako naše rytmické krátenie?
Tá spisovnosť dáva zmysel. V iných jazykoch som sa s týmto nestretla - alebo aspoň nie v takej miere, tak som to brala ako problém čisto náš. Vďaka za inšpiráciu, mrknem sa na to bližšie. :)
Troch? Super, takže si tiež na jazyky. Ja v piatich. Áno, tých nepravidelných slovies je všade celkom dosť, ale človek sa to raz naučí (navyše sa niektoré tvoria podobným spôsobom) a potom to vie. Ale to sú len slovesá. Ja mám na mysli výnimky všeobecne. Napríklad - prečo je polystyrén s y a poliklinika s i, keď v oboch prípadoch to poly/i má tú istú funkciu; vraví, že je niečoho viacero? Prečo je Slovensko, Slovák, slovenský a slovenčina? Ak chceme dávať podstatné mená súvisiace so štátom/národnosťou veľkým, má byť Slovenčina. A tak ďalej.
Nedávam to na percentá. Nevidím zmysel v priraďovaní miesta každému jazyku. Ale keď si pozrieš náhodné zoznamy najťažších jazykov na svete, tak okolo 20teho miesta nájdeš nejakú slovanskú poľštinu alebo češtinu... čo je vlastne level slovenčiny, dokonca by som povedala, že slovenčina je kvôli svojej iracionálnosti ťažšia než tieto jazyky, ale to je už len môj názor.
hrá sa, že má 1 rok
Pani lesa
Lebo ten nemá žiadne pravidlá a žiadnu logiku
Takže áno, naše ypsilony majú omnoho väčšiu logiku
Kde sa porušuje rytmické krátenie okrem pár jasne definovaných výnimiek? Samohlásková harmónia prestáva platiť v kompozitách a v prevzatých slovách a podobne.
Spisovnosť a nespisovnosť samozrejme, že funguje všade. Plus v mnohých prípadoch prichádza k normalizácii nárečí. Hovorená fínčina a spisovná sa od seba líšia dosť výrazne. Pri čom tá hovorená sa normalizuje čoraz viac.
Poliklinika nie je odvodená od poly- ale od polis. Plus argumentovať o slovenčine prevzatými slovami je hlúposť. Tam sa v mnohých jazykoch prikláňa k pôvodným formám na úkor cieľového jazyka (viď anglické plurály ako cacti )
To, že podľa teba majú byť privlastňovacie prídavné mená veľkým písmenom, je len tvoj názor. Podobne je to aj v mnohých iných jazykoch. Vo fínčine by si aj Fín napísala s malým písmenom, suomalainen.
Písanie veľkých a malých písmen, či napríklad čiarok je chaotické vo väčšine jazykov, nie je to výsada slovenčiny.
Zoznamy top 20 jazykov sú poprvé písané z pohľadu anglicky hovoriaceho človeka, nie všeobecne, podruhé sú často písané na intelektuálnej úrovni clickbaitového buzzfeed článku.
Keď si nájdeš hocijaký intelektuálnejší článok, nájdeš päť strán textu, kde spomenú tridsať jazykov, o ktorých si nikdy nepočula a beztak sa nedostanú k jednoznačnému záveru
21 ročné dievča
Tak blízko a predsa tak ďaleko
Okrem... VEĽA jasne definovaných výnimiek. Ktorý normálny človek by sa toto biflil? Ak sa samohlásková harmónia vo fínčine vzťahuje iba na takéto jasne odlíšené skupinky slov, potom to majú omnoho lepšie vyriešené ako my.
Mimochodom, v tomto prípade je "pričom" jedno slovo (to je ďalšia vec - niekedy píšeme slová oddelene, niekedy spolu).
Okej, uznávam, moja chyba (bolo to prvé, čo mi napadlo). Ale dobre, vezmeme iné príklady zo slov, ktoré sú už naozaj naše: Prvýkrát je spolu, prvý raz oddelene. Prečo? Radová číslovka pri 200 nie je dvestý, ale dvojstý. Prečo, keď 300tý je tristý a nie trojstý? Skloňovanie slova česť je tiež zaujímavé... a takýchto absurdít je veľa.
Zle si ma pochopila; prídavné mená nech ostanú všetky s malým začiatočným písmenom. Ja tam hovorím o názvoch jazykov, akurát poukazujem na to, že - súvisí to so štátom a je to podstatné meno rovnako ako Slovensko a Slovák, tak prečo je to s malým? Angličania majú s veľkým všetko (štáty, národnosti, prídavné mená aj jazyky). Nemci majú s veľkým štáty, národnosti a jazyky (teda všetky podstatné mená). Taliani a Španieli to majú tak ako my. Japonci veľké a malé písmená ani neriešia, tí len ku krajine pridajú znak človeka (to je ďalšia vec: v národnostiach máme celkom poriadok - odtrhneme poslednú slabiku z názvu štátu a ak to bez nej neznie dobre, pridáme tam -an. Pekné. A potom príde na scénu slovo Slovák.)
Jo, problém s čiarkami je všade... ale k tomu sa objektívne nevyjadrím, pretože to mi ide úplne samo od seba; nikdy som to neriešila, nikdy som sa to neučila a napriek tomu to viem v slovenčine aj ostatných jazykoch. :D
Áno, viem. Na druhej strane, keď všetky takéto články (dokonca vo viacerých jazykoch, nepíšu ich len Angličania) uvádzajú zhruba tie isté jazyky, tak na tom asi bude niečo pravdy...
Inak, nechceme v tejto (mimochodom veľmi zaujímavej) konverzácii pokračovať v TS? Už zaberáme väčšinu tohto fóra... (hehe)
hrá sa, že má 1 rok
Pani lesa
A koľko je v slovenčine tých výnimiek v rytmickom krátení okrem vzoru páví?
A neviem, že by toto bol taký strašný problém pre niekoho.
A okej, v rýchlosti som spravila chybu, ale ty tu zlé píšeš číslovky a čo.
Opäť vyberáš to, čo sa ti hodí. Ja som ti uviedla príklad, kde to majú podobné ako my. Nevidím v tom nejakú tragédiu.
Okej, daj mi článok z iného ako anglického alebo podobného germánskeho jazyka, čo má ten zoznam rovnaký
Ale okej, možno je pre teba slovenčina tak strašne komplikovaný jazyk. Ale proste je veľmi veľa iných s podobne zložitou štruktúrou, prípadne zložitou v inom ohľade a tváriť sa, že sme niečo veľmi extra, je veľmi ignorantské.
Zvlášť keď tu aj tak stále diskutujeme len o morfológii a ortografii, pričom úplne ignorujeme takú syntax či fonetiku, v ktorých sme inak dosť vyhrali lotériu. Lebo opäť, nezáleží na intonácii, nemáme tritisíc rôznych samohlások, máme voľný slovosled a neaglutinujeme niekoľko rôznych koncoviek na koniec jedného slova.
(A k ts, tie nie sú priateľské k dlhým správam)
21 ročné dievča
Tak blízko a predsa tak ďaleko
Všetky sú vymenované v tejto prezentácii: https://is.muni.cz/el/1421/podzim2015/SKA106/um/vynimkyzrytmickehokratenia.pdf
Jasné, je to pre ľudí menší problém než i/y, ale nájdu sa aj takí, čo v tomto spravia chybu.
Nepíšem zlé číslovky; píšem, ako sú správne... a ako by mali byť podľa zdravého rozumu.
Veď nie je nič konkrétne, čo by sa mi hodilo. Píšem, čo mi napadne. V slovenčine sú skrátka nelogické veci na každom kroku, čo ten jazyk robí zbytočne ťažším. Taká je realita, ktorú sa nesnažím nijako zveličovať; naopak, uvítala by som, keby sa našiel expert, ktorý ju zjednoduší, nech je najľahším slovanským jazykom, nech je bárs na úrovni taliančiny. Prospelo by to školstvu aj turizmu.
Okej, tak sa na to pozrieme...
Táto stránka hovorí o najťažších jazykoch pre Taliana (nemčina, litovčina, baskičtina, ruština, fínčina, japončina, maďarčina, arabčina, poľština, mandarínska čínština): https://www.quickcite.it/le-lingue-piu-difficili-al-mondo-per-un-italiano/
A toto sú podľa nich najťažšie jazyky na svete (čínština, gréčtina, arabčina, islandčina, japončina, fínčina, nemčina, nórčina, dánčina, francúzština): https://www.metallirari.com/le-lingue-piu-difficili-del-mondo/
Toto hovoria Rusi (holandčina, slovenčina, afrikánčina, dánčina, baskičtina, waleština, urdu, hebrejčina, kórejčina, sanskrit, chorvátčina, maďarčina, gelskij jazyk – to nepoznám, japončina, albánčina, islandčina, thajčina, vietnamčina, arabčina, čínština): https://vseznaesh.ru/20-samyh-slozhnyh-dlya-izucheniya-yazykov-v-mire
A toto Japonci (1. Poľština; 2. fínčina, bengálčina, estónčina; 3. ukrajinčina, ruština; 4. arabčina; 5. japončina, čínština; 6. francúzština, nemčina; 7. španielčina, taliančina; 8. angličtina): http://roomshare.jp/blog/2013/09/28/learning-second-languages/
Myslím, že podobností je tam celkom dosť – a sú to fakt náhodne kliknuté články.
V desiatich som mala slovenskú gramatiku skoro na rovnakej úrovni ako dnes. Najhorší diktát v živote som mala s tromi chybami. Nerobilo mi problém sa v celom tom chaose vyznať... ale to neznamená, že mi to z objektívneho hľadiska nepríde ako chaos.
Neignorujeme, veď som už dávnejšie napísala to, čo teraz ty (akurát laickejšie). Máme jednoduchý jazyk z hľadiska písma aj výslovnosti, ktorý si komplikujeme rôznymi pravidlami a výnimkami.
hrá sa, že má 0 rokov
neexistuje
hrá sa, že má 0 rokov
neexistuje
26 ročná žena
A paci sa mi ako vnimas nejaku "narocnost" ci co jazyka podla okrajovych smiesnych spisovnych pravidiel, ktore nikto v beznom zivote ani neriesi (dvestý? dvojstý? wtf :D)
Plus ak je v nejakom jazyku bordel, tak to je v angličtine.
21 ročné dievča
Tak blízko a predsa tak ďaleko
Ovládam viaceré cudzie jazyky - niektoré na C1, niektoré ako začiatočník, ale makám na sebe. Kompletnú gramatiku slovenského jazyka som zvládla počas prvého stupňa ZŠ. Najhorší diktát som mala s tromi chybami. Ale keď sa na ten jazyk pozriem očami niekoho, pre koho je to cudzí jazyk... tak je to vražda. Jedinou výhodou tejto komplikovanosti je to, že sa mi potom ostatné jazyky učia dosť ľahko. (hehe)
hrá sa, že má 0 rokov
neexistuje
hrá sa, že má 1 rok
Pani lesa
dobre, tak ich je viac, ale chyba v tomto nie je vyslovene závažná, rozumej, že sa tým nezmení význam slova alebo výrazu a všetci porozumejú, takže to nie je také tragické.
Ako by prosím ťa zjednodušenie slovenčiny (čo samo o sebe je hlúposť, všetci sa snažia o zachovanie svojho rodného jazyka, do takej miery, že krajiny podporujú používanie nárečí) prospelo turizmu, keď priemerný cudzokrajný turista sa neučí jazyk krajiny, ktorú navštevuje? A školstvu? Nie je lepšie, ak človek automaticky vníma a chápe komplexnejšie jazykové systémy, takže s nimi nemá taký problém pri učení sa cudzích jazykov?
Taliansky článok spomína nemčinu. Už len tým, že existuje nespočet jazykov komplexnejších ako nemčina, sa nedá toto brať vážne. Ale palce nahor, že spomenuli litovčinu.
A už vôbec nemôžem brať vážne článok, ktorý tam radí nórčinu. Videla som to v nejakom inom článku odargumentované práve tým, že vcelku sú tam prominentné nárečia, ale dokelu, to máš v každom jazyku. Nórčina sama o sebe má jednoduchý gramatický systém a nárečia pochytíš, keď sa zdržiavaš v konkrétnom regióne. To je ako tvrdiť, že angličtina je ťažká, lebo úplne inak znie Ind, Austrálčan a človek zo severu Anglicka.
Ruský článok má len náhodne vymenovaných niekoľko menej rozšírených germánskych jazykov. Nemyslím si, že by si holandčina alebo dánčina mali čím zaslúžiť miesto v top najťažších jazykoch, mimo faktu, že sú veľmi uchrchlané a môže byť problematické sa naučiť rozumieť ich hovorenej forme. Čo opäť, je tak v tritisíc jazykoch ešte náročnejšie. (a to vravím ako človek, čo neverí tomu, že dánčine rozumejú samotní Dáni).
V japonskom článku je zas spomenutá španielčina či taliančina. Taktiež proste toto neviem brať objektívne vážne. Respektíve, z rozšírenejších jazykov a pre Japoncov možno, ale.
Všimla si si, ako v žiadnom v zozname nie sú žiadne africké jazyky? Žiadne jazyky pôvodných obyvateľov Amerík či Austrálie? Nehovoriac o množstve jazykov, ktorými sa hovorí na Sibíri.
Nemôžeš zostavovať rebríčky a vynechať z neho doslova tisícky jazykov.
Hej, slovanské jazyky sú v rámci Európy či "rozvinutého" sveta z tých komplexnejších, čo sa gramatických štruktúr týka, zvlášť keď ich porovnávaš s priemernou predstavou o germánskom alebo románskom jazyku
ale stále tu sú jazyky ako estónčina (menej pravidelná ako fínčina), islandčina (ktorá bola izolovaná príliš dlho na to, aby sa jej dotkli niektoré procesy, ktoré prebehli v iných germánskych jazykoch), litovčina a isto mnoho iných, o ktorých neviem, ktoré sú na tom komplexnosťou minimálne porovnateľné