Vyjadrím sa aj ja: Ja nechcem byť nikdy rodičom. A fakt pochybujem že sa to niekedy zmení, keďže viem aké sú moje schopnosti komunikácie a zdieľania citov s kýmkoľvek, nie len s deťmi, nemám deti vôbec rada a mám na to aj ďalšie dôvody.
nikdy nechcem decko a tento postoj sa za roky nezmanil ani nezmení. je to rozhodnutie založené na mojich hodnotách, plánoch so životom a zdravom rozume, nie som jašterica aby som sa rozmnožovala preto, lebo mi to radia moje pudy
@blackfog môžeš byť darca spermií
nechcem deti, nikdy som nechcel ... už mi treba len nájsť babu, ktorá je na tom podobne ako ja ... takú čo si nechce zničiť telo, len preto aby potom musela vychovávať malého parazita
Vždy som chcela mať dve deti, len prvé som chcela skôr a chcela som menší vekový rozdiel.. teraz po prvom dieťati neviem či druhé budem chcieť ..rozhodne nie tak skoro
Nebol som nikdy vyslovene proti tomu... To k tomu patrí, keď chceš dlhodobý vzťah, tak to po čase chceš posunúť ďalej... Môj postoj je taký, že nemôžem povedať, že chcem, ale že nebudem proti keď k tomu dôjde, resp. keď sa to stane.
Neutečiem, nezmiznem, nebudem trvať na potrate a neviem čo to počúvam všade okolo.
Ale to je jedno, lebo nepodarila sa ani tá prvá časť čo by k tomu viedla. Takže ja sa pravdepodobne nebudem rozmnožovať.
Nevidím to reálne, lebo sotva zvládam život bez dieťaťa. Zároveň čo je horšie, zdravotne sa často necítim dobre a zodpovednosť za dieťa je minimálne 18 rokov, to ani nemusím prežiť, veď to budem mať pomaly 50 v takom veku dnes už ľudia umierajú na infarkty a civilizačné choroby. Je to fail, že kým sa v dnešnej dobe normálny človek dopracuje k slušnému zamestnaniu tak je pomaly starec.
Nemam chut mat deti a este asi nikdy som ju naozaj nemala. Viem si predstavit, ze zivot bez nich by mal bavil a bol by ovela pohodlnejsi. Ale ako sa poznam, asi by som neskor lutovala, ze som deti nemala, takze planujem, ze jedno tehotenstvo a porod zvladnem. Myslim, ze uz coskoro. Beriem to ako dalsi splneny ciel a racionalnu investiciu do buducnosti hlavne co sa tyka emocnej naplnenosti.
Neodmietam to neviem si to predstaviť Ale asi sa to zmení samo keď príde nejaký potencionálny otec mojich detí podľa mňa vtedy nad tým začnem uvažovať
A aktuálne sa ani necítim psychicky dostatočne ok na to aby som bola schopná vychovať ďalšieho plnohodnotného človeka
ťažko povedať či je B vôbec dobré miesto na to aby si dostala odpoveď z viacerých "skupín"....síce sa to tu hemží poslednú dobu deťmi a bruškami, predpokladám že dostaneš skôr odmietavé odpovede. Stačí ak si najdeš jednu foto mladej tehotnej birdzáčky ktorú tu karolko postol pred nedávnom lebo sa hrabal v minulosti.
A za mňa, čo ja viem. Najprv si musím vyriešiť veľmi veľa dôležitých vecí v živote a potom rozmýšľať o deťoch a dlhodobej partnerke. Otázne je ako sa ti podarí dieťa vychovať, jedným faktorom je čo za človeka sa ti narodí, ďalším si ty, rodič a domov, a potom prostredie, ktoré to môže tiež veľmi ovplyvniť. Ale asi je veľmi dôležité nebyť kokot. Keď už prostredie nevieš až tak ovplyniť ako sameho seba tak aspoň to aby bolo v poriadku. Nebudem tárať bludy iní by sa vedeli lepšie k veci vyjadriť.
Ja sa hrozne teším na to, keď budem stará mama.
Ale aj na vlastné deti sa veľmi teším a dúfam, že budem dobrý rodič. Len si asi ešte budem musieť počkať...
Kedysi som nechcela deti, nevedela som si predstaviť, že by som sa vedela o ne postarať.... Teraz by som si na jedno trúfla, ale pokiaľ žiadne nebude, tak mi to nebude vadiť
Tak ja som v minulosti (najmä počas štúdia) nechcel mať deti, resp. ja som sa na to ešte asi vôbec necítil a nebol by som na také niečo pripravený, až by malo byť počas toho štúdia..
Študoval som, bolo by to ťažké, či už časovo ale aj finančne, keďže ako študent som prežíval viac-menej finančne poskromnejšie, peňazí som mal asi akurát tak na seba, a býval som väčšinu času odcestovaný na intráku. Ak by som mal vtedy dievča a s ňou to dieťa, tak by mi ju bolo ľúto ju nechať na to samú. Ja taký nie som, vyčítal by som si to a musel by som asi buď prinajlepšom zmeniť režim vyučovania na individuálny alebo externý alebo zanechať školu, čo by som moc nechcel, keď mi to tam celkom išlo.
A zas ja som človek, ktorý nerobí alebo nerád robí neuvážené, unáhlené akebo nepremyslené kroky, a vychovávať dieťa a mať dieťa/deti je pre mňa dosť veľká zodpovednosť. Ani teraz sa do toho nechcem hrnúť už po vyštudovaní, kedy by sa mi do toho išlo ľahšie, no radšej pekne postupne, začať najskôr dlhodobejší vzťah (odžiť si z neho) keď ani žiadny skoro tak dlhý alebo dlhodobejší som nemal, resp. sa mi nevydaril. Tiež si aj musím s ňou najskôr vyskúšať spoločne žiť, to bude tiež pre mňa novinka a proste musíme sa najskôr po všetkých stránkach, aj tej sexuálnej spoznať, a ak by to všetko vyšlo, tak až vtedy ale asi až po rokoch dvoch alebo troch. Ale ešte nemám to hlavné, a to ani s kým ho mať.
Niekedy v 15r som prisla na to, ze niekedy určite chcem mat deti (dovtedy to bolo naopak nepredstaviteľné) a už aj mám dieťa. Este by bolo fajn jedno, ale či a kedy neviem. Občas mám aj nutkanie adoptovať si vsetky deti sveta, takže hej, baví ma byť rodičom a určite ma to aj zmenilo.
Ale nejak že by som už nevedel vydržať bez dieťaťa a len toto jediné ma zaujímalo, tak to nie. Ja sa zariadim možno podľa partnerky ako bude chcieť, no ak deti, tak len 2 maximálne.
Ja takisto nechcem a nikdy som to ani inak necitila. Pre mna je to rozhodnutie, ako ci chcem mat tatrovku ihlicia v obyvacke, proste nic ma na tom nelaka, nie je to pre mna, necitim taku potrebu a je pre mna negativne predstavit si, ze by to tak bolo .
Tu chcem podotknut, ze nehejtujem rodicov, deti, buducich rodicov ani nikoho
Zaroven ak niekto ide spochybnovat moj postoj a prehovarat ma (napriklad na sluzobnej ceste ma grilovat, preco pracujem a nie som doma s babatkom.. true story) ci dokonca mi priat neplanovane tehotenstvo (true story), tak dostane odo mna cez picu, lebo
1. Je to neuveritelne nevhodne, neslusne a odveci
2. Absolutne ma nezaujima, co si random clovek mysli o mojom zivote
ja vôbec nechcem deti, nemám ich rada a ani k nim nemám žiadny vzťah
ale zase, ak raz budem mať vhodné podmienky, tzn. veľký prázdny dom, tak som ochotná si tam zo dve adoptovať a dať im domov a rodinu, lebo takých detí mi je ľúto (keďže dementi chcú zakazovať potraty, ale po narodení ich už dieťa nezaujíma -.- )
proste ale, mne to príde strašne zbytočné robiť si vlastné dieťa, keď kopu detí nemá kde žiť
Tak si ma potešila lebo ja stále neviem čo s takým.malym mám cez deň robiť lebo skoro vôbec nespí a mrnci furt potom, tak ma to niekedy už fakt nebaví a už sa teším keď bude aj nejakým iným aktivitám rozumieť @delica
Ty kks, nečakala som toľko negatívnych odpovedí
Ja by som určite raz chcela byť matkou, zatiaľ sa na to ešte ale vôbec necítim, a najbližších pár rokov to asi ani neplánujem/e. No skôr sa prikláňam k tomu, že by som si chcela nejaké dieťatko adoptovať. Jednak z dôvodu, že sa necítim po zdravotnej stránke na to, aby som bez komplikácii zvládla tehotenstvo, pôrod a následnú intenzívnu starostlivosť a jednak z rovnakého dôvodu, ako veľmi pekne napísala @luminita - na svete je kopec detičiek, ktoré nemajú domov a nikdy nebudú mať príležitosť pocítiť, že ich má niekto úprimne rád a že niekam skutočne patria. Tak prečo im tento pocit tiež nedopriať
urobim si z deti otrokov ako moji rodicia.muhahaaaa...ale nie. teraz vazne
ja som si dlho nevedela predstavit mat deti
nie preto,ze by som ich nechcela,ale preto lebo v mojej rodine je bezne,ze vacsina starosti, vychovy a vsetkeho okolo dietata pada na zenu, muzi su malo involved a tym,ze moja rodina nie je zrovna za rohom (teda pomoc mojich sestier, mamy), tak som sa bala,ze na vsetko budem sama a som to odmietala
ale ptm sme so snubencom mali niekolko dlhych debat a som pochopila,ze je to iba v mojej hlave... ze u nich to bolo uplne inak, ze napriklad aj varit varil otec casto (a doteraz to tak plati) a aj jeho brat sa vela angazuje na vychove dietata
cize to boli najma predsudky,ktore som si odniesla z domu
uz teraz som viac otvorena, zmenila som pristup a celkom sa na to aj tesim
neviem si to predstavit ale aktualne bude mat pes 5 rokov, ked sa dozije 14+ bude to super, dovtedy mozno nejaky dalsi
Takmer 6 rokov som studoval VS, chcem mat kludny spanok a neriesit veci ako to, ze skolky su preplnene a ze od statu nie je takmer ziadna podpora. Pride mi, ze vela ludi to vidi ako zivotnu cestu pomaly do 30tky co treba stihnut a nic ine neexistuje, ja chcem napriklad ziskat ocenenie Master QEP
Nikdy som nemala take nutkanie mat deti, v 20tke prislo prve a nelutujem, uz ma 10, je uzasna a cela po mne a po 4rokoch sme zatuzili po druhom ma 6, a to je teda zas cisty tatko cize ja som spokojna
mhh.. ako zistujem ze som fakt schopna a silna a zvladnem rozne situacie + ako financne zacinam byt na tom fakt dobre + viem ze v rakusku, po case ked odrobim, je fakt slusna materska...ale taka ze SLUSNA nie ze ledva najom zaplatis.... normalne ze troska menej ako moj plat... tak som uz menej ze APAGE.... a realne mozno zvazujem ze niekedy by som vyprdla maleho miniona.... ale nie v style ze "chcem miniona a podme si urobit" .... asi skor to prejde do faze ze proste mam dlhodobeho frajera, sme dobre zabezpeceny a nemusim vymyslat s telieskami a tak a ze proste aj tak sme na tom v poho a proste budeme sa chranit inak a ak nahodou otehotniem tak sa svet nezruti .... ale to je stale proste len taky pocit do buducnosti ... ale nemam ziadne materinske one ze ano chcem .... ale ja mam dost traum a uzkosti ze nebudem super mama a ze nechcem aby decku cokolvek chybaloa lebo mu sposobit nejake traumy do zivota...
A inak momentalne a aj predtym, nie nechcem, dieta nie je gro zivota, mam rada deti, rada postrazim a pohram sa, viem dieta okpat, prebalit, nakrmit vsetko (sestra sa narodila ked som mala 16, cize neplnoletu mamicku mam splnenu cize dieta teraz isto nie... najprv musim v pohode si zadovazit psa a ten zavazok zlvladnut aby sa tento nazor ze decko vobec, zmenil
Vzdy som deti chcela, ale casom ma to preslo a teraz sa citim, ze uz vobec nechcem. Este viac ma demotivuju kamosky co maju drti, uz su aj rozvedene...a co vam poviem, nevidim nikde ziadny pozitivny priklad. Aj ked deti milujem, robila sim aj v skolke. Je to super material na studium, ale nejako nemam tie pudy ze by som to chcela mat doma.... Plus som zatial nebola s niekym, kto by: 1, chcel deti, 2, sa tak aj choval. Bud bolo len 1 alebo len 2
Nechcem deti, nemám nejaký materský pud/cit, neviem či by som sa o ne zvládla postarať vzhľadom na svoje problémy a celkove rada trávim svoj čas po svojom, nechcem venovať toľko času a energie deťom. Inak pokiaľ nie sú nejaké nevychované a rozmaznané deti, tak s nimi nemám problém, mám ich vcelku rada a veľmi rada by som bola tetou. Sem-tam sa s deckami pohrala, zobrala ich na výlet, porozprávala sa s nimi o veciach o ktorých nechcú hovoriť s rodičmi, atd. Ale vlastné deti, to nie.
@burn ty furt napises presne to co chcem napisat, uz viackrat som si to vsimla az na to, ze ja urcite planujem dve.
velmi som prehodnotila svoje priority a ak sa mi podari mat raz funkcnu rodinu (ktoru som vlastne nikdy nemala), bude to najvacsia zivotna vyhra a stastie do buducna.
@willbebetter Hej? Jej, to ma velmi tesi A suhlasim. U nas doma to tiez vzdy pripominalo skor parodiu na rodinu, takze sa budem velmi snazit, aby sa nam podarilo zalozit a udrzat funkcnu rodinu
a vzdy ma prekvapi kolko ludi tu na B chce adoptovat, to by bola u mna ta uplne najposlednejsia moznost, inak chcem vlastne deti, aby mali moju uzasnu geneticku vybavu D
rodičovstvo je predsa veľký dar Boží ktorí si sami predsa nedávame. To si musíme zdôrazniť, pri rečiach, či chcete alebo nechcete, chceme, alebo nechceme mať deti. Znie to asi paradoxne, ale je to tak. O tom, či bude žena matka, alebo muž otec, o tom oni dvaja nerozhodujú, lebo deti nemusia prichádzať ani vtedy, kedy sú obaja rodičia zdraví. Každý chce to je normálne. Pochádza to predsa od Pána Boha, aby sme predsa vyplnili jeho zámer, ktorý znie jasne, aby sme sa množili, plodili a tak naplnili a podmanili si túto zem, vetu, ktorú predsa ešte vyriekol Pán Boh prarodičov v knihe Genezis.1,28 v súradniciach. čiže jedine to, že človek musí predsa prevziať za seba zodpovednosť, a je jedno či máš 20 rokov alebo 30, alebo 40. vek nerozhoduje vôbec.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
73 komentov
ale mile rada povarujem cudzie deti
nechcem deti, nikdy som nechcel ... už mi treba len nájsť babu, ktorá je na tom podobne ako ja ... takú čo si nechce zničiť telo, len preto aby potom musela vychovávať malého parazita
Neutečiem, nezmiznem, nebudem trvať na potrate a neviem čo to počúvam všade okolo.
Ale to je jedno, lebo nepodarila sa ani tá prvá časť čo by k tomu viedla. Takže ja sa pravdepodobne nebudem rozmnožovať.
A aktuálne sa ani necítim psychicky dostatočne ok na to aby som bola schopná vychovať ďalšieho plnohodnotného človeka
A za mňa, čo ja viem. Najprv si musím vyriešiť veľmi veľa dôležitých vecí v živote a potom rozmýšľať o deťoch a dlhodobej partnerke. Otázne je ako sa ti podarí dieťa vychovať, jedným faktorom je čo za človeka sa ti narodí, ďalším si ty, rodič a domov, a potom prostredie, ktoré to môže tiež veľmi ovplyvniť. Ale asi je veľmi dôležité nebyť kokot. Keď už prostredie nevieš až tak ovplyniť ako sameho seba tak aspoň to aby bolo v poriadku. Nebudem tárať bludy iní by sa vedeli lepšie k veci vyjadriť.
Ale aj na vlastné deti sa veľmi teším a dúfam, že budem dobrý rodič. Len si asi ešte budem musieť počkať...
Študoval som, bolo by to ťažké, či už časovo ale aj finančne, keďže ako študent som prežíval viac-menej finančne poskromnejšie, peňazí som mal asi akurát tak na seba, a býval som väčšinu času odcestovaný na intráku. Ak by som mal vtedy dievča a s ňou to dieťa, tak by mi ju bolo ľúto ju nechať na to samú. Ja taký nie som, vyčítal by som si to a musel by som asi buď prinajlepšom zmeniť režim vyučovania na individuálny alebo externý alebo zanechať školu, čo by som moc nechcel, keď mi to tam celkom išlo.
A zas ja som človek, ktorý nerobí alebo nerád robí neuvážené, unáhlené akebo nepremyslené kroky, a vychovávať dieťa a mať dieťa/deti je pre mňa dosť veľká zodpovednosť. Ani teraz sa do toho nechcem hrnúť už po vyštudovaní, kedy by sa mi do toho išlo ľahšie, no radšej pekne postupne, začať najskôr dlhodobejší vzťah (odžiť si z neho) keď ani žiadny skoro tak dlhý alebo dlhodobejší som nemal, resp. sa mi nevydaril. Tiež si aj musím s ňou najskôr vyskúšať spoločne žiť, to bude tiež pre mňa novinka a proste musíme sa najskôr po všetkých stránkach, aj tej sexuálnej spoznať, a ak by to všetko vyšlo, tak až vtedy ale asi až po rokoch dvoch alebo troch. Ale ešte nemám to hlavné, a to ani s kým ho mať.
Napriek tomu je možné, že je niekde na svete môj genetický potomok.
A začínam mať potrebu byť teta. Matka isto nie, ale byť teta znie super.
Ale ja som skôr tá cool teta
Ja takisto nechcem a nikdy som to ani inak necitila. Pre mna je to rozhodnutie, ako ci chcem mat tatrovku ihlicia v obyvacke, proste nic ma na tom nelaka, nie je to pre mna, necitim taku potrebu a je pre mna negativne predstavit si, ze by to tak bolo .
Tu chcem podotknut, ze nehejtujem rodicov, deti, buducich rodicov ani nikoho
Zaroven ak niekto ide spochybnovat moj postoj a prehovarat ma (napriklad na sluzobnej ceste ma grilovat, preco pracujem a nie som doma s babatkom.. true story) ci dokonca mi priat neplanovane tehotenstvo (true story), tak dostane odo mna cez picu, lebo
1. Je to neuveritelne nevhodne, neslusne a odveci
2. Absolutne ma nezaujima, co si random clovek mysli o mojom zivote
ale zase, ak raz budem mať vhodné podmienky, tzn. veľký prázdny dom, tak som ochotná si tam zo dve adoptovať a dať im domov a rodinu, lebo takých detí mi je ľúto (keďže dementi chcú zakazovať potraty, ale po narodení ich už dieťa nezaujíma -.- )
proste ale, mne to príde strašne zbytočné robiť si vlastné dieťa, keď kopu detí nemá kde žiť
A veľmi ma iritujú hlášky ako:
"Veď počkaj pár rokov, zmeníš názor."
Ja by som určite raz chcela byť matkou, zatiaľ sa na to ešte ale vôbec necítim, a najbližších pár rokov to asi ani neplánujem/e. No skôr sa prikláňam k tomu, že by som si chcela nejaké dieťatko adoptovať. Jednak z dôvodu, že sa necítim po zdravotnej stránke na to, aby som bez komplikácii zvládla tehotenstvo, pôrod a následnú intenzívnu starostlivosť a jednak z rovnakého dôvodu, ako veľmi pekne napísala @luminita - na svete je kopec detičiek, ktoré nemajú domov a nikdy nebudú mať príležitosť pocítiť, že ich má niekto úprimne rád a že niekam skutočne patria. Tak prečo im tento pocit tiež nedopriať
ja som si dlho nevedela predstavit mat deti
nie preto,ze by som ich nechcela,ale preto lebo v mojej rodine je bezne,ze vacsina starosti, vychovy a vsetkeho okolo dietata pada na zenu, muzi su malo involved a tym,ze moja rodina nie je zrovna za rohom (teda pomoc mojich sestier, mamy), tak som sa bala,ze na vsetko budem sama a som to odmietala
ale ptm sme so snubencom mali niekolko dlhych debat a som pochopila,ze je to iba v mojej hlave... ze u nich to bolo uplne inak, ze napriklad aj varit varil otec casto (a doteraz to tak plati) a aj jeho brat sa vela angazuje na vychove dietata
cize to boli najma predsudky,ktore som si odniesla z domu
uz teraz som viac otvorena, zmenila som pristup a celkom sa na to aj tesim
Takmer 6 rokov som studoval VS, chcem mat kludny spanok a neriesit veci ako to, ze skolky su preplnene a ze od statu nie je takmer ziadna podpora. Pride mi, ze vela ludi to vidi ako zivotnu cestu pomaly do 30tky co treba stihnut a nic ine neexistuje, ja chcem napriklad ziskat ocenenie Master QEP
(prepáč, nemohla som si odpustiť tento zlý vtip )
A inak momentalne a aj predtym, nie nechcem, dieta nie je gro zivota, mam rada deti, rada postrazim a pohram sa, viem dieta okpat, prebalit, nakrmit vsetko (sestra sa narodila ked som mala 16, cize neplnoletu mamicku mam splnenu cize dieta teraz isto nie... najprv musim v pohode si zadovazit psa a ten zavazok zlvladnut aby sa tento nazor ze decko vobec, zmenil
... ale tiež to nevidim skôr ako 5 rokov
velmi som prehodnotila svoje priority a ak sa mi podari mat raz funkcnu rodinu (ktoru som vlastne nikdy nemala), bude to najvacsia zivotna vyhra a stastie do buducna.
ja som už vo fáze že čím skôr tým lepšie