To dieta za to nemoze, ale to predsa ani ja. Neviem si predstavit, ze by som mal zabit zivot starostlivostou o postihnute dieta. To v ziadnom pripade. Dal by som ho @asceticjunkie on by sa o neho velmi rad postaral
@henci ako som písal v prvom komente... bolo by postihnuté tak, že by nemalo nič zo života, možno by až trpelo... a ak by si sa oňho staral, tak to znamená vzdať sa všetkého - práce, zábavy a starať sa oňho 24/7, jednoducho obetovať decku celý život
@henci neviem presne ako to je s akou chorobou, ale dajme tomu, že by si sa to dozvedel až po pôrode alebo naplno by sa choroba začala prejavovať ešte neskôr
nevıem ... teraz hovorım ze by som sa on starala ale ktovıe ako by som sa v skutocnostı zachovala ... ale zase o tom by som nerozhodovala len ja ale ı moj partner cıze..
a ten clanok.... nevıem co sı mam myslıet... na jednej strane je to len dıeta ale na druhej je pravda ze by trpelo a nıelen to dıeta ale hlavne ten kto sa ma cely zıvot starat o nıekoho a nıekedy to nejde jednoducho... zase ten pocıt ked sı date zabıt decko s tym ze mohlo byt stastne aj ked bolo postıhnute tıez ası nıe je najlepsı
Môj brat je tiež postihnutý a nikdy som nerozmýšľal nad tým že by som bol rád ak by ho uspali navždy... a ani mi to nikdy moc nevadilo aký je zvykol som si.. len keď som bol malý som bol vždy smutný že si s bratom nikdy nezahrám futbal a tak...
A zase nieje to žeby si rodičia nemohli nijak užívať.. brat je väčšinou v takej akoby "internátnej škole" kde sú podobné deti a učiteľky tam s nimi cvičia v bazénoch, relaxujú pri zvieratkách (napr terapia s psami či jaka riť) a tak.. a cez leto je brat 2 mesiace doma... a cez školský rok tam chodí tak na 2-3 týždne potom príde domov a potom zase tam (+ majú tam normálne prázdniny ako na ostatných školách že jesenné, vianočné, jarné, veľkonočné atď) a ľúbim ho a nikdy by som na neho nedal dopustiť a som rád že mám brata...
nechcem zit s postihnutym dietatom. keby sa to vedelo, kym je mozny potrat, tak idem. od decka ma odradzaju tie pripady, ked sa na postihnutie neprislo a zrazu prekvapko na sale -.- mam dojem, ze dneska je to uplne bezne a lekarom je to jedno, ved nam mozu ponuknut tisic dalsich postupov, poslat do x ambulancii a oni maju biznis na cely zivot (toho decka)...sak aj kolkokrat sa pomylia v pohlavi decka a akurat sa na toh zarehocu, aky je zivot nevyspytatelnu -.- ked to maju tak pokaslat s postihnutim, ja riskovat nechcem...
O to dieťa by som sa určite nestarala. Ľahšie postihnutie možno aj áno, ale že by som sa kvôli nemu musela vzdať všetkého- to nikdy. Ono to síce môže mať právo na život, ale ja tiež.
teoreticky... momentálne idem rúbať latku vysoko, čiže keď skončím budem mať pekný príjem.. čiže teoreticky by som mu zabezpečila nejakú vychovávateľku, čo by sa mu venovala celý deň.. nie z toho dôvodu, že by som ho nemala rada, ale sama by som to nevedela.. resp. ho dala do nejakej špecializovanej školy, resp. ústavu.. ale chodila by som za ním stále
Fúha, ťažké niečo napísať, ak by som už jedno dieťa mala a toto by malo byť druhé tak by to bolo totálne v pi*i, pretože by sa po mojej smrti museli oňho starať súrodenci ktorí by mali pokazení život ( ano aj napriek tomu že by sme ho všetci iste ľúbili a pod. nebudeme si klamať ) ak by bolo prvé a bolo by fakt totálne že odpísané tak neviem, dať niečo moje aj keď postihnuté preč to asi nie, asi by som ho sama zniesla zo sveta.
Je to kruté a asi som aj napísala blbosť lebo potom by ma čakala basa, ale neviem je to fakt ťažké, každopádne netreba tak uvažovať a báť sa a neželať to hlavne ani tomu najskurvenejšiemu šmejdovi na planéte. To už radšej smrť.
teraz si hovorím, že by som išla na potrat, myslím, že downov syndróm a také sa dá zistiť dosť skoro.. zatiaľ mám na tieto veci dosť nazi názor; sú to podľa mňa trošku znehodnotené rovno dva životy, ak nie aj viac. (dieťa a ja, ale aj otec, súrodenci,...)
ale možno by ma chytili nejaké silnomamičkovské pudy zachraňovať svojho potomka a tvrdiť, že by som iné dieťa nikdy nechcela a budem sa strašne moc hanbiť čo som raz mladá hlúpa napísala na birdz, čo ja viem.
vlastne.. zle som pochopila otázku, ja že telesne.. duševne sa to dopredu zistiť nedá.. (už je veľa hodín a chce sa mi spať. snad ma takato vyhovorka ospravedlní) .. a neviem, nechcela by som ho
@waagbistritz69 v prvej časti svojho komentu som napísala "neviem" - to bola aj moja odpoveď na otázku .. a čo sa týka tvojho komentu, tak si skús pohľadať niečo o "harlequin ichthyosis"
@soltyky yep čítam akurát kadečo k tomu a veď smrteľné to v mnohých prípadoch jesto, takže až tak ďaleko od pravdy som nemal to s tým fejkom bolo ale skôr moje zbožné želanie, pretože totok by som teda neprial ani najhoršiemu nepriateľovi
neviem,nedokázala by som sa pozerať na to malé ako trpí, ale určite by som ho nedala cudzím ľuďom.. ale keby viem už zo začiatku, tak zvažujem potrat, ak by to bolo samozrejme nejaké veľké postihnutie...
malý sused je autista, prišli na to až keď mal vyše roka, dovtedy normálne všetko bolo, len ešte stále nerozpráva, jedáva iba mixovanú stravu a má nejaké poruchy správania , proste niečo také iba inak je ako obyčajný, zdravý chlapec
Väčšina z komentujúcich sú duševne ešte sami deťmi, alebo o postihnutých ľuďoch čítali iba v časopisoch. Ale som vďačná za takéto diskusie, filtruje sa tým inteligencia medzi užívateľmi.
Čo sa otázky týka, iba smrad a zbabelec by zahodil vlastné dieťa. Každý človek, ktorý chce mať deti má rátať s tým, že sa nemusia narodiť zdravé. O tom rodičovstvo je, že niekoho miluješ natoľko, že mu venuješ väčšinu svojho života.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
64 komentov
aj taka rakovina je dar od "boha"
Asi si tiež zaslúžim za tento názor zomrieť...
a eutanázia nie je legálna
A zase nieje to žeby si rodičia nemohli nijak užívať.. brat je väčšinou v takej akoby "internátnej škole" kde sú podobné deti a učiteľky tam s nimi cvičia v bazénoch, relaxujú pri zvieratkách (napr terapia s psami či jaka riť) a tak.. a cez leto je brat 2 mesiace doma... a cez školský rok tam chodí tak na 2-3 týždne potom príde domov a potom zase tam (+ majú tam normálne prázdniny ako na ostatných školách že jesenné, vianočné, jarné, veľkonočné atď) a ľúbim ho a nikdy by som na neho nedal dopustiť a som rád že mám brata...
nechcem si to ani predstavovať proste.. neviem ako by som sa zachovala.. je to ťažké pre celú rodinu..
O to dieťa by som sa určite nestarala. Ľahšie postihnutie možno aj áno, ale že by som sa kvôli nemu musela vzdať všetkého- to nikdy. Ono to síce môže mať právo na život, ale ja tiež.
Zase konflikt záujmov.
A ja som sebec.
Je to kruté a asi som aj napísala blbosť lebo potom by ma čakala basa, ale neviem je to fakt ťažké, každopádne netreba tak uvažovať a báť sa a neželať to hlavne ani tomu najskurvenejšiemu šmejdovi na planéte. To už radšej smrť.
Ustavy su tak či tak preplnene.
Pretože je môj!
ale možno by ma chytili nejaké silnomamičkovské pudy zachraňovať svojho potomka a tvrdiť, že by som iné dieťa nikdy nechcela a budem sa strašne moc hanbiť čo som raz mladá hlúpa napísala na birdz, čo ja viem.
tamto inak neviem či nezomrelo krátko po pôrode, čo som ale videl akési video tak to plakalo normálne ako každé malé bábo
a možno je to celé fejk
malý sused je autista, prišli na to až keď mal vyše roka, dovtedy normálne všetko bolo, len ešte stále nerozpráva, jedáva iba mixovanú stravu a má nejaké poruchy správania , proste niečo také iba inak je ako obyčajný, zdravý chlapec
a neviem povedať, čo by som robila.
Čo sa otázky týka, iba smrad a zbabelec by zahodil vlastné dieťa. Každý človek, ktorý chce mať deti má rátať s tým, že sa nemusia narodiť zdravé. O tom rodičovstvo je, že niekoho miluješ natoľko, že mu venuješ väčšinu svojho života.