ak si nájdem partnera, s ktorým si viem predstaviť život, tak nevidím dôvod, prečo by sme sa nemali zobrať. to, že je to papier, znamená aj to, že by nám to nemalo kaziť vzťah, nie? nielen to, že to je zbytočnosť.
a keby som si pri svojom budúcom partnerovi nebola istá že ho chcem v dobrom aj v zlom až do smrti (a najlepšie aj po nej , tak by to asi nebol pre mňa ideálny partner.
Neviem, ja som asi tiež konzervatívny suchár, ako bolo napísané vyššie, ale mňa proste život typu "užijem si, nechám ho, nájdem si iného, nebudem mať záväzky a bude mi super", proste nejako neláka.
Ano, ano, ano! Popravde ja by som sa zasnubila uz aj teraz. Proste som stara skola, a ako nas ucila byvala ministerka spravodlivosti Kovarova je to logicky a vyhodny krok pre zenu.
a preto, lebo jednoducho chcem.. vsetko pripravovat, planovat, pozyvat hosti, nahodit sa do nekrestansky draheho obleku, vidiet zenu v satach, dat si prvy manzelsky bozk, specatit nase dovtedajsie posobenie a jednak zacat tym dalsie kapitoly zivota, mat vedomie, ze ja som jej muz, ona moja zena a bla bla bla..dalsich x,y patetickych zvastov
1. možnosť - keď to bude mať v budúcnosti ešte nejaký praktický význam (možno sa vráti komunizmus a budú sa rozdávať byty novomanželom , tak možno
2. možnosť - beznádejne sa zamilujem do takej, ktorá ma k tomu dotlačí (z akýchkoľvek jej dôvodov), ale je nepravdepodobné, že sa naozaj zamilujem do ženy, ktorá by mala úplne odlišný pohľad na svet
áno chcem sa vydať..už od mala snívam o tom, ako sa oblečiem do princeznovských šiat a bude to len a len môj deň tiež by som nechcela žiť s priateľom nadivoko až do smrti
@najhappy Určite áno, inak zaujímavá je tá mentalita (nám blízki Česi). Dostali sme túto otázku na jednej prednáške, (učiteľka bola Češka) - na Slovensku sa prihlásilo, že sa chce ženiť / vydávať tak 90 % v Čechách v plnej sále ľudí asi tak 3 ja. Tiež by bolo zaujímavé spýtať sa dievčat, či si chcú zmeniť po svadbe meno - je novým trendom priezvisko si nemeniť - keď už sa vôbec pre sobáš rozhodnú.
Nie, pretože sa mi protiví filozofia typu @13 , aby sa na mňa partner po čase nevysral.. Keď sa chce vysrať, nemám mu prečo brániť a neznížim sa k tomu, aby som si ho pripútavala pod ušľachtilou zámienkou.
je to síce "len papier", ale aj tak to chcem.. prečo? neviem to definovať. znamená to pre mňa nejakú proklamáciu vyššej lásky (nežeby som ju necítila, resp, žeby neexistovala bez nejakej legálnej inštitúcie, ide o to, že ju dám takto otvorene a verejne najavo). a úprimne, ktorá baba by nechcela nosiť krásny prsteň? ale určite by som to nechcela za každú cenu. niekedy som to vlastne nechcela vôbec. ale potom som stretla svojho chlapa a povedala by som mu "áno" aj hneď v tomto momente
1) Ak mám niekoho rada, tak s ním budem a je jedno, či na to mám doklad alebo nie...
2) Už ako decku sa mi hnusila tá predstava..(Všetky spolužiačky sa tešili, ako budú pred oltárom v dlhých bielych šatách a ja som zatiaľ počítala vzdialenosť Slnka od Alfa Centauri v kilometroch Proste svadba, príbuzní, oslava, dlhé šaty... to nie je pre mňa.. Strašne romantická predstava .
3) Pri mojom budúcom titule (RNDr. a PhD.) chcem mať vlastné priezvisko (viem, že s priezviskom sa nemusí nič robiť, ale to sú len ďalšie vybavovačky)
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
43 komentov
a keby som si pri svojom budúcom partnerovi nebola istá že ho chcem v dobrom aj v zlom až do smrti (a najlepšie aj po nej , tak by to asi nebol pre mňa ideálny partner.
Neviem, ja som asi tiež konzervatívny suchár, ako bolo napísané vyššie, ale mňa proste život typu "užijem si, nechám ho, nájdem si iného, nebudem mať záväzky a bude mi super", proste nejako neláka.
-Vyššie úroky a menšie "dotácie"
- Rozísť sa môžeš hocikedy a hocikde , rozviesť sa musíš na súde a ešte prídeš aj polovicu toho čo máš
Neviem prečo by som si mal srať na hlavu vďaka jednému papieru...
a preto, lebo jednoducho chcem.. vsetko pripravovat, planovat, pozyvat hosti, nahodit sa do nekrestansky draheho obleku, vidiet zenu v satach, dat si prvy manzelsky bozk, specatit nase dovtedajsie posobenie a jednak zacat tym dalsie kapitoly zivota, mat vedomie, ze ja som jej muz, ona moja zena a bla bla bla..dalsich x,y patetickych zvastov
nie prepáčte nepotrebujem lásku dokazovat takto
Ale z praktického hľadiska to asi raz napriek tomu bude potrebné.
2. možnosť - beznádejne sa zamilujem do takej, ktorá ma k tomu dotlačí (z akýchkoľvek jej dôvodov), ale je nepravdepodobné, že sa naozaj zamilujem do ženy, ktorá by mala úplne odlišný pohľad na svet
3. možnosť - NIKDY! (táto možnosť má 99%)
a druhý krát? asi nie
Ale ma to este casuuu.
2) Už ako decku sa mi hnusila tá predstava..(Všetky spolužiačky sa tešili, ako budú pred oltárom v dlhých bielych šatách a ja som zatiaľ počítala vzdialenosť Slnka od Alfa Centauri v kilometroch Proste svadba, príbuzní, oslava, dlhé šaty... to nie je pre mňa.. Strašne romantická predstava .
3) Pri mojom budúcom titule (RNDr. a PhD.) chcem mať vlastné priezvisko (viem, že s priezviskom sa nemusí nič robiť, ale to sú len ďalšie vybavovačky)
4) Papierovačky s prípadným rozvodom.