zabrániť im sa mi nedarí.
Slaná voda zo slzných kanálikov mi hladí líca.
Moje myšlienky na mňa kričia,
prečo vlastne,
je všetko ako je?
Hľadím na nebo no Boh mi neodpovie.
Klesá mi IQ alebo je to len obsahom alkoholu v mojej krvi?
Viem niesom posledný ani prvý,
čo hľadá pokoj v opojení alkoholu.
Ticho sa prechádzam po prázdnom cintoríne,
a verím vo večný pokoj tých čo skončili dolu,
pod zemou.
Prečo sa bláznim, za láskou, za ženou?
Ktorá mi obmädzí život,
a radosť ktorou ma naplní,
bude krátka až priveľmi neúctivo.
Prečo som ochotný dať jej vlastný život,
vzdávam sa a sudím krivo,
tie moje myšlienky,
vravie čosi o smútku.
No ja, opojený láskou ich akosi nepočúvam.
Skáčem z lietadla bez padáka,
a verím jej slovám, že to tak má byť.
Možno si uvedomím, že ma vodila za nos,
ale vtedy už bude neskoro,
vtedy už budem ležať na tvrdej zemi.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár