Ak zomriem bez lásky, toto chcem mať na hrobe.

Bol slepý no zrak mal v poriadku,
bol ďalekozraký no nevidel do diaľky,
bol krátkozraký no nevidel čo mal pod nosom,
bol hluchý no jeho sluch bol výborný.
Bol nemý no vedel rozprávať,
hýbať sa vedel no bol chromý.
Bol analfabet no poznal abecedu,.
Jeho srdce skrývalo sa pod nánosom žuly.
Miloval ľudí no radšej mal stromy,
hanbil sa opýtať, možno bol skromný.
Možno len hlúpy bol,
neznalý svojich kvalít.
Bol ochotný zomrieť,
bol ochotný nežiť,
bol ochotný vzdať sa svojho života pre ľudí,
a ak aj nie pre všetkých pre jednu osobu určite.
Pre jediný jej úsmev darovaný jemu,
strávil by život v pekle.
A sen sa mu možno splnil,
trávi síce čas v pekelných plameňoch,
no iba oni vedia či je to koli jedinému úsmevu.
Či koli činom proti morálke,
veď v pekle smie byť každý no v nebi nie.
A čo by zmenil ak by mohol?
Nič.
Nie preto žeby nič neľutoval,
ale všetko je na niečo dobré a ak nie,
tak žil zbytočne.
Ľúbil Vás tak neplačte,
radšej si spomeňte na jeho úsmev,
že je Vám smutno nevravte.
Veď už aj červy na neho spomínajú,
so smiechom na perách,
vraj chutný bol a nebol vrah.
Tak načo ho trápiť smútkom pozemským,
keď možno práve snaží sa naplniť pokojom nebeským.

 Denník

3 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu