covid depresia

Pravdepodobne sa vám tento blog nebude páčiť, lebo sa v ňom veľmi ľutujem a radšej ho ani nejdem čítať, lebo sa väčšinu času nerada ľutujem a cítim sa ako slaboch. Viem, že lekári, sestričky, predavačky atď. sú na tom horšie, riskujú svoje životy a vôbec nepovyšujem svoje problémy nad ich, ale na druhej strane, nie je nič zlé na tom, necítiť sa super. 

Včera pridala tanickina na svoj instagram toto: Keď si taký bežný, úzkostne depresívny človek pozrie instagram, tak mu veru asi nebude lepšie. Pre takých, a aj všetkých ostatných, pár slov: 
- ste doma už niekoľký týždeň, to že sa vám stupňuje úzkosť, je prirodzené 
- nie, čítať si v diskusiách o tom, ako si ešte rok na terase svojho obľúbeného podniku nedáte víno, vám určite nepomôže
- je v poriadku, že si po 21 dňoch neužívate "čas na stíšenie a 100% mindfullness" 
- nie všetci dokážeme byť nad vecou a využiť karanténu na vzdelávanie, home workouty, a kreatívne DYI projekty

Som človek, ktorý je rád, keď má chaos v živote. Mesiac som si ho užívala na plnú paru, zo školy som šla do knižnice, športovala som, takmer každý týždeň som musela ísť do Bratislavy a keď som po takýchto dňoch padla do postele, cítila som sa užitočne a využito. Teraz je moja jediná prechádzka po nonstop Tescu (aj to porušujem pravidlá, keďže pod bytovkou mám Billu a je odo mňa neohľaduplné, že sa trepem až do Tesca), inak sa väčšinu dňa snažím vymyslieť čo so životom. Moja jediná záchrana je plánovať si budúcnosť, s tým, že nebývam sklamaná, ak sa niečo nepodarí. 

Závan normálneho života mi prináša akurát dobrá káva cez víkend, a koláč z obľúbenej kaviarne, ktorá na moje šťastie predáva cez okienko. Nechcem študovať cez videohovor, namiesto 3 kníh ako povinnej literatúry čítať ich 9, chodiť von len kvôli potravinám, a stále mať na ústach rúško, vďaka ktorému nič nevidím. Už som prestala čítať aj všetko spravodajstvo, každodenné príspevky o tom, kde je koľko nakazených boli horšie ako nevedomosť. Avšak závažnosť situácie si plne uvedomujem a všetky opatrenia (ako tak) spĺňam. Nebojujem s nimi a neodvážila by som sa odborníkom na situáciu protirečiť. 

Nechcem myslieť na korona vírus 24 hodín denne, mám ale pocit, že je to aktuálne nemožné. Ak sa vám to náhodou podarí, je len otázkou času, kedy vám to niekto pripomenie ešte aj s kritikou, ako ste si to vôbec dovolili. Keďže sa asi ľudí ako ja nájde viac, tak len chcem povedať, že nám nechajte túto ilúziu normálneho života, nie sme vôbec slepí a hluchí voči všetkému, čo sa deje, akurát na to nechceme myslieť celé dni. Prispeje to (aj k mojej, aj k všeobecnej) psychickej pohode. 

Zdieľaj článok na facebooku
28 odoberateľov
Feelagain

hovorte mi Adonis Nikodým

Komenty k článku

  1. 1
    Lenuska175

    hrá sa, že má 1 rok
    knižnica

    (love)
    Je uplne v poriadku, ze sa takto citis. Dovol si byt smutna.
  2. 2
    Plavam_zivotom

    25 ročná žena

    Ah jaj , úplne súhlasím.
    Ja sa napríklad presúvam vždy po týždni medzi Trnavou a Bratislavou čo by som asi nemala ale nedá sa mi byt zatvorená sama doma, proste toľkoto týždňov, vzhľadom na to, že som trpievala úzkosťami a depresiami a stále sa liečim u psychiatričky. Keby môžem tak som vkuse u našich ale nedá sa lebo v BA mám mačky. A keď som v BA až na prechádzku v lese som totálne neproduktívna, iba ležím , hrám UNO na mobile a teraz som sa donútila aspoň čítať. Udrzujem kontakt len s rodinou a 2 kamoškami a ako som krásne schudla pred karantenou a chodila do posilky skoro denne alebo na jógu tak teraz sa doma nedokážem prinútiť ani jediný deň cvičiť a navyše žerem, žerem a žerem.
    Tiež som bola úplne super rozbehnutá predtým , stále som niekde bola a keď sa mi stalo že som mala raz za 2 týždne jeden deň voľna len tak na ležanie doma tak to bol zázrak a teraz som bola prinútená vrátiť sa do čias , keď sme s Norom doma celé dni len hulili , ležali v posteli a priberali a nerobili nič zaujímavé. Akurát že teraz som tu ešte aj sama a nehulim. Ešteže o 10 dni nastupujem do roboty , inak by som sa asi zbláznila.
  3. 3
    Plavam_zivotom

    25 ročná žena

    A nehovoriac o tom , že som bola totálne kaviarenský človek - čo sa presúval s kavicky , cez restiku a Shisha bar až do fitka , takze ja vlastne neviem kedy ani jedno z mojich obľúbených miest otvorí a či neskrachujú :(
  4. 4
    Saddath

    23 ročné dievča

    Kazdy ma pravo prezivat situaciu ako ju preziva. Ja napriklad robim z domu uz mesiac a pekne mi z toho jebe. A pritom by som sa mala tesit ze mam robotu, prijem a som neohrozena. Ze rano o 6 mozem ist za barak behat a viem sa cez net spojit s rodinou. Pritom na jedine co myslim je, ze nebudem sa v lete kupat a nepojdem na festival. Och ake hrozne.... Zaroven nesledujem spravy, snazim sa atihnut veci co som nikdy nestihla, niektore dni len lezim a pocuvam hudbu a myslim na to dokedy bude toto trvat lebo nam vsetkym uplne jebne.... Cize davam to v pohode, ale den za dnom, co ine ostava. Zaroven myslim na ludi kt nemaju robotu, nemaju rodinu, su chori a bez penazi, na ulici a je mi ptm horsie a zas sa vratim k tomu ze sa tesim ze som na tom ako som. Neustaly kolotoc...ale co ine mozme robit 8-)
  5. 5
    Saddath

    23 ročné dievča

    Snazim sa co najviac byt v kontakte s rodiniu a kamoskami a nekecat o krovinoreze... To dost pomaha. Hlavne video hovory, god bless the internet... A kazdy den sa idem prejst a doma cvicim.
  6. 6
    Staphylococcus

    hrá sa, že má 0 rokov
    neexistuje

    V pohode, ja sa tiez snazim nemysliet na to, co je vonku a ked mi to ludia pripominaju hnevam sa (a keby mi niekto povedal, ze ako si to mozem dovolit, tak ho asi kopnem). A sebecky mi chybaju vinarne a kamosi a hlavne macka a som strasne nasrana a tak.
    100% mindfullness je bullshit a ludia co produkuju na socialne siete tento bizar sa aj tak potom opustaju vecer pri vine a pri cokolade :D
    Mojou jedinou vyhodou je vela prirody kde ma nikto nevidi a cvicenie ako coping mechanism.
  7. 8
    Patriska

    hrá sa, že má 1 rok

    Ako sa vola na instagrame prosim ?
  8. 9
    Ssnehulienka

    25 ročná žena
    Dolný Kubín

    to je uplne normalne. a tiez som obmedzila prijem sprav lebo akurat som z toho mala uzkosti.
    ozaj odporucam prechadzky v prirode, idealne s podcastom alebo tak, aby si premyslala nad inymi vecami.
    a ja o dost viac cvicim ako som predtym cvicila a to hlavne z tej mentalnej perspektivy - sustredim sa vtedy len na to cvicenie, prejde mi cas. okrem toho mi endorfiny spravia lepsiu naladu, unavim sa a lepsie spim, atd. cize aj ked je to zlozite na zaciatku sa do toho dostat, urcite odporucam sa hecnut, velmi mi to pomaha ostat okej
  9. 10
    Borovy

    14 ročné dievča
    pieščiny

    Ja som práveže predtým byvala dosť nevdacna a smutná, ale toto ma tak nakoplo, že až to skončí a aj teraz už nikdy taka nebudem.