bolo to cele len moj vlastny blud, ano, bolo to krasne, ale nerealne, nikdy to nemohlo byt naplno, NIKDY a moment uvedomenia bol este tvrdsi. preco som to tahal tak tvrdo napred? preco som chcel nieco, co som nikdy nemohol mat? ...je to tak typicke, oko cloveka vzdy spocinie na majetku blizneho.
cely svet, kazdy detail akoby sa spriahol proti mne... ako krasny kvet, ruza, co laka vonou a krasnym zovnajskom, ale ked sa priblizis, zistis ze to bol len obal, bublina za ktorou sa skryvala tvrda realita... hnusna realita.
a co ak niekoho znenavidim? citim sa ako šťena co nedokaze celit realite, len izolacia, to je vsetko...
Pseudoblog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
endre-silentname
6. 10.októbra 2008 14:16
Občas by mal človek skúsiť zabudnúť a uvedomiť si, že možno je ten obal krásny... a skús vidieť všetko tak ako ten obal... je to síce komplikované a zložité ale dá sa to.
3
napisal si to naozaj pekne a dokonca aj pravdivo ale skoda ze si to nedotiahol do konca, ja viem ze je tazke chciet nieco co viem, ze nikdy mat nebudem ale uz len to ze si o to bojoval (svojim sposobom)je prejavom tvojej ludskosti. nie kazdy dokaze bojovat, nie kazdy sa vie byt ze nieco co tak miluje ale mu na tom aspon trochu zalezi.prave v tomto sme ludia, sm e najinteligentnejsie tvory planety, no zrejme nie az tak inteligentne aby sme pochopili ze sa obcas hrniemem do vopred nevyhranych bojov, ale je na tom uzasne prave to, ze nas zenie nadej, mozno mala, mozno nepatrna ale v kutiju duse vieme, ze ona je nas hnaci motor
Napíš svoj komentár