usmiata tvar a radost v ociach, netusiac ze existuje porazka a tvrdy pad. bujary smiech, chut do zivota, vsetko je nove... svet je este plny zahad.
je tazke nato pamatat, ked dospelost pospinila dusu a zmyla naivitu.
staci vlastny bicykel a sila v nohach. keby si len vtedy vedel, co i len trocha poznal svet...
jedina sekunda, bodka za vetou, male topanocky ani nedopadli na zem.
v usiach len piskot pneumatik. uz viem ze nieje mi dane, poznat pokojny spanok.
stastny vyraz tvojej tvare, naveky prec.
uz ziaden dalsi krok, koniec tajomstvam... tlkot srdca zastal
a na nebi svieti dalsia hviezda, pripomina mi teba.
...zbohom
Pseudoblog
Komentuj
7 komentov k blogu
2
bolo to pekne napísané a ja tiež len dúfam, že takéto niečo sa ti nestalo naozaj.
5
hm je smutne ze uz take male sa stane anjelikom a namiesto topanociek budu sa dat pocut len kridla
6
jozef asi budem brecet, len dufam ze si nepisal o mne...
ale inak citliva dusicka sa v tebe skryva
ale inak citliva dusicka sa v tebe skryva
7
hm...zaujimave ze najvial ludi ti okomentovalo nieco tak nostalgicke, pritom myslim ze tu mas kopec lepsich veci...no dalo sa to cakat...
Napíš svoj komentár
a dufam ze to nie je pravdive ..