Okej..ako som tak chorá, asi nie som v poriadku
Nenamaľovaná, strapatá, oblečená v pyžamku, na nohách ružové ponožky, nos červený a oči opuchnuté a ležkám si na gauči a nariekam, prečo je svet krutý. Zrazu niekto zaklopal. Oco bol pochopiteľne už doma, boli 4 hodiny poobede. Bol na balkóne a klopanie nepočul. Skúšala som na neho aj kričať, no v mojom momentálnom stave to znelo asi ako potápajúca sa topánka. A tak som sa postavila, samozrejme som sa odmietala vzdať tepla mojej periny. Omotala som si ju okolo tela a pobrala som sa otvoriť. Táto cesta mi trvala vďaka nekonečnej bolesti hlavy asi 10 minút, no konečne som sa pozrela kukátkom že kto otravuje. Zbadala som dvoch chlapíkov v čiernych oblekoch s kravatami ako nedočkavo skúšajú zvoniť na zvonček pri dverách, ktorý som rodičom kázala vypnúť vzhľadom na moju pretrvávajúco zvýšenú teplotu a bolesť hlavy...

Pousmiala som sa a uvažovala som, čo im poviem skôr než sa dostanú k slovu. Vedela som to, sú to jehovisti. Oni totižto zvyknú zvoniť a lákať nás po domoch do ich radov. Prevrátila som očami a už som sa vážne skoro rozosmiala. Mala som totižto pripravenú perfektnú vetu.

Otvorila som dvere a oni prekvapení, že je niekto doma a zarazení mojim vzhľadom nestihli zareagovať. "Nie, nechcem byť jehovistka!" zvolala som s pohľadom naznačujúcim moje rozhorčenie nad tým, že ma otravujú a zabuchla som dvere. Už som bola celé dva kroky na ceste preč od dverí, keď v tom znova zaklopali. Troška drzosť! pomyslela som si a znechutene som otvorila dvere že prečo to nevzdali. No tentokrát ma odbili oni.

"Dobrý deň, my sme z T-comu. Je doma pán K**** (meno môjho oca "
spýtal sa ma jeden z nich milo. Neviem síce, ako dlho som sa na nich pozerala so spadnutou bradou až som sa otriasla a otočila som sa. V kuchyni stál oco a mal perfektný výhľad na môj výstup. Medzičasom prišiel z balkóna. Veľmi ťažko zadržiaval smiech až sa nakoniec rozosmial. A aj sa veru smial. najprv sa smial s pánmi z T-comu, potom to prikrášlene opisoval mame, s tou sa smial, nezabudol to povedať každému, s kým sa stretol...

 Blog
Komentuj
 fotka
elfer  6. 5. 2010 21:56
To sa stáva... ako sa hovorí, "myslenie je základom omylu"
 fotka
narazuvzdornaa  6. 5. 2010 22:15


Uf!

Byť tebou, umrela by som na mieste
 fotka
d170  7. 5. 2010 00:33


Stáva sa

Mňa už jehovisti nenavštívili niekoľko rokov, takže ak niekto zvoní, nemyslím, že sú to oni, ale jedno obdobie chodili niekoľkokrát do mesiaca, tak som vtedy bola aj v rozpakoch či sú to oni a mám sa tváriť, že nikto neni doma alebo je to niekto iný
Napíš svoj komentár