Stretávate sa s nimi bežne. Väčšinou sú to baby, s ktorými sa stretávate každý deň a myslíte si, že s nimi sa môžete o všetkom porozprávať, smiať sa s nimi, rozumiete si s nimi v štýle obliekania, ony sa mimochodom obliekajú mimoriadne dobre. Všetci vám vravia, že by ste sa s nimi mali rozprávať len príležitostne, no vy nepočúvate. Veď sú také zlaté! Vždy sa na vás žiarivo usmejú a veľmi rady si vás vypočujú. A tu nastáva problém.

Ani neviete ako a svojim mimoriadne milým správaním vám vtlačia do podvedomia, aby ste sa im zverili. Niekedy sa vám dokonca dotknú ruky a vy si nevšimnete tie plamene v očiach aby sa dozvedeli všetky detaily, ktoré hneď zajtra budú preberať s im podobnými. Sú priam žhavé do toho aby ste im povedali veci, ktoré vás trápia, za ktoré sa možno hanbíte. Pár dní sa s nimi veľmi radi stretávate, veď sa vždy zasmejete, sú fakt super. No po pár dňoch z vás začnú ťahať aj iné veci ako vaše zážitky. Nenápadne začnú rozoberať niekoho iného. Nazýva sa to aj ohováranie, no ony sú predsa také úžasné, že by nikdy neohovárali. Počkajú si, kým aj vy na danú osobu nepoviete niečo, čo ste si v poslednej dobe všimli a veľmi vám to nevonia.Veď aj vy len konštatujete nie?

Ony sa nikdy neprejavia. Pokračovali by až do konca vášho života, keby že sa niekto nepreriekne...Zrazu všetci vedia čo ste o kom povedali aj nepovedali. Stačilo prikývnuť na všetky tie drísty ktoré ony hovorili, už sú pripisované vám. Aby to nestačilo, nechtiac počujete ako sa niekto za vami v rade na obed rozpráva o trapase, ktorý sa vám stal včera a vy ste ho povedali len im...zrazu vkráčate do triedy a smerujú k vám nenávistné pohľady urazených ľudí presvedčených, že s vami už nikdy neprehovoria. Zamierite rovno k nim, dokonca sa ešte stále tvária ako kamarátky a nehanebne vás objímu. Zarazene sa pozeráte. Ste si naozaj istý, že to boli ony? Tieto milé tváre ktorým ste vážne verili?

Samozrejme, boli to ony. Ale, keď sa niekomu budete snažiť povedať, že to nieje vaša chyba, že vy ste neohovárali len ste boli pri tom ako ony hovorili, uveria vám ako novým najväčším podrazákom alebo im, s ich dokonale milým úsmevom?

Radšej si rozmyslím, komu čo poviem a komu dovolím aby sa pri mne rozrozprával...

 Blog
Komentuj
 fotka
singourney  7. 5. 2010 21:19
poznam az moc dobre nic si z toho nerob...
 fotka
fearprincess  7. 5. 2010 21:29
proste niekedy uvažujem, ako môžu..majú vôbec dušu? no nie dušu ale...CIT! nechápem...veď sú to baby! všetky sme v jednej skupine máme ísť spolu
 fotka
cekcinka  8. 5. 2010 17:56
Toto je veľmi pekný článok a PRAVDIVYYY!!!
Napíš svoj komentár