a sú diery, ktoré nezaplátaš.
A veľa dní narátaš,
kým sa nakŕmiš a uspokojíš.
Budú dni, zahalené v daždi,
z ktorých bude cítiť jej vôňa
a ty, tuctovo smutný, ako každý
zistíš, že nie je nič len tôňa
a, že Slnko si behá kdesi,
kým ty sedíš uveznený v tôni,
kreslíš si ju na výkresy
a dúfaš, že to prejde, keď vdýchneš mnoho iných vôní.
No telo pamätá si,
áno pamätá si aké to bolo, mať to čo treba
a tak si ty skrytý kdesi
a nechápeš, že to Slnko niekde hľadá teba.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár