A nie, nemal pocit, že by mal byť obrastený tou trávou a zabudnutý, nechaný napospas svojej karme a byť vzatým späť to do toho istého neľútostného lona prírody, z ktorého raz vyšiel.
A svet sa nezastavil a jeho hlava bola čistá, zreničky nerozšírené a skutočne pocítil smútok, ktorý síce iba jemne popŕhlil okraje tej neformnej čiernej, samou sebou prznenej hmoty, ktorá si len letmo pamätala dni, keď ju nazývali dušou, no i tak sa cítil celistvejším.
Napriek rokom neodpustil stále nikomu z nich zodpovedné a racionálne chovanie a jeho súkromný bes voči všetkým, ktorý mu ukazovali ako mal vyzerať, chovať sa, či kým mal byť neodpadol ako stará omietka, ako bolo sľubované.
Zabudol na jeden deň a bol skoro šťastným. Cesta k veľkým cieľom je dláždená malými víťazstvami.
Získal nadhľad a zistil, že odpoveď je BYŤ, napriek hamletovým pochybnostiam.
Ale ako ?
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
silanova
8. 10.októbra 2012 18:38
cesta k veľkým cieľom.. tak...a asi by som začala odpustením..
2
Ako sa dá odpustiť ? Nikdy som neprišiel na to ako odpustiť veľké veci.
Napíš svoj komentár