Som agresívnejší a podráždenejší a napriek tomu sa cítim od nich vzdialenejší napriek narastajúcemu iracionálnemu hnevu k určitým jedincom.
A keď som medzi ľuďmi je to ako prechádzať sa v lese, kde je kopa stromov sršiaca životo, ktorý však vám pripadá na akosi inej vlnovej dĺžke s vašim.
Váš je vysielanie miestneho pirátskeho rádia, zatiaĺ čo ich je skrytý v dokonale zladenom a symfonickom šume lístia a zurčaní potoka.
Všetci vedia kam idú, kam majú ísť a kde chcú byť a ja sa len nechávam unášať vetrom aby jedného dňa keď sa rozbijem ako sklená ampulka pri strete s kachličkovou podlahou som sa mohol vyhovoriť, že to vlastne ani nie je moja vina, a že nebolo mojím úmyslom skončiť odviaty práve sem.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár