Kinosála. Má špirálovitý tvar ako každá iná a ... Sadol som si vedľa chlapca s vysokým bielym čírom. Vedľa nás sedeli ešte hranolky , hranolky , hranolky a hranolky. Celkom príjemná spoločnosť na dnešný večer. (Zasa úžasný film , ktorý vybral človek ktorý tu ani nie je. Dakujem. Naozaj rád sa pozerám na filmy s ľudmi v latexe z roku 2054.)
Tá toto ňe.
23.11.4800 . šak jasné až potom.
Naozaj? Zasa dalšie schody? To naozaj nemohli vymyslieť lepšie usporiadanú školu aby som nemusel chodiť spolu s dalšími ... osemdesiatimi študentmi v tú istú sekundu po jednom schode?!
"ááááááále ahoj Aurel. Cmuk , cmuk."
"čau. Máme chémiu teraz tak pod , pod , pod. Už máme iba tri sekundy."
"250 dole. 2 Sekundy po limite vyrástli tie ananásy. Uvedomuješ si to?"
"Tak sme to posrali no."
Mám rád chémiu? Mám. Mám ju rád aj , ked si moja milovaná , naša milovaná , myslí (vie) , že ma (nás) nikto nemá rád. že chodíme po tých schodoch stále sami. že v malých izbách bývam(e) sami. Bývame? Ved ONI by mali byť všade , nie? Tak prečo , nie? Nie som teda sám ... Nie?
"Zober tú knihu. Zober ju!"
"Nééé."
"Ale áno , prestaň prosím ťa. Dnes je to len krátka rovnica. Tri stránky. Pod , zabavíme sa."
"Tak dobre."
Ananasž. Mám radž žltý ananasž. Idem s ňou. Má dlhé fialové šaty o ktoré sa každé dve stotiny sekundy potkne a je aj tak taká ... milá. Kričím na ňu , no aj tak ma nepočuje. A šak čó. Nevadí.
Chodte už do piče s tým.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
(A oceňujem -ž slová!