Diabol to nepochopil a pýtal sa ľudí, čo je také na láske cennejšie ako to čo on ponúkal...Až jeden starček mu to povedal...vieš diabol preto je láska cennejšia ako tvoje dary, lebo to je sila, ktorá robí z človeka najbohatšieho , najmocnejšieho , a najsilnejšieho, ale je to nadpozemský dar, ktorý môže kedykoľvek zaniknúť...a človek ak ho nechráni, stratí všetko i vlastný zmysel svojho života...ale to ty diabol nepochopíš, keď sú pre teba a tvoje srdce dôležité pozemské dary...
Diabol to chcel pochopiť...a pokračoval ďalej vo svojej ceste za poznaním lásky....Ľudia sa ho báli a šepkali: Faerthes kráča po zemi určite chce získať nové duše pre svoje kráľovstvo...šepkali si preto lebo sa báli, že ho privolajú... Faerthes ich počul i napriek tomu, ale nevšímal si ich a pokračoval ďalej...prešiel všetkými možnými cestami,všetkými údoliami i horami a stále nič...nepochopil čo je vlastne láska...Sadol si na kameň a premýšľal, kde urobil chybu?
Nadával bil päsťami do všetkého čo videl,až v tom ošiali došiel na samý vrch...kde počul spev....Spev taký nežný, taký krásny a taký sladký,že nechcel verit, že niečo také môže existovať... isiel za ním ako omámený,až došiel k chalupe,kde bolo dievča,dievča také krásne, že Faerthes nemohol odísť a ani z nej spustit oči....Dievča sa ho prv zľaklo,ale potom ho privítala ako pocestného. Faerthes tomu nerozumel, prečo sa ho nezľakla ako iní ľudia,ale páčilo sa mu,že sa ho nebála....prijal jej pozvanie a ponukol sa s jej pohostením...zostal tam niekoľko dní týždňov, dokonca mesiacov ,zostal pri nej tak dlho,že zabudol na to kto je a čo má...
Zahodil svoje temné brnenie a meč, na ktorom bola krv tých,ktorých zabil.Žil s ňou a chcel zostať pri nej,ale bál sa ,že ona zistí,že je démon,a vyženie ho,preto sa zbavil i znakov, ktoré by ho prezradili...žil s ňou dlho a šťastne.... Žil s ňou do dňa kým sa neobjavil jeho brat Durchos ...Durchos nadával Faerthesovi,že aký je hlúpy,má všetko a on sa hrá na ľudského červa a kvôli čomu???kvôli nej???
Presviedčal ho nech sa vráti,že zatiaľ je štastný,ale do kedy??Kým ona nezistí,že je démon??Zlomí ju to a nájde si iného...Odíď so mnou Faerthes bude to ľahšie pre oboch....Faerthes odišiel od dievčaťa bez rozlúčky,zo strachu že by mu ublížila...Radšej to urobil on...Dievča preplakalo celé dni i noci...Až raz k nej prišiel Durchos...Dievča čo plačeš??...Milovala som muža,a ten ma opustil a ani nepovedal prečo...Myslíš Faerthesa???Ak ti poviem,že on nie je taký dobrý ako si myslíš,zabudneš na neho???
Nikdy na neho nezabudnem i keby bol samotným démonom z pekla, odpovedalo dievča...ak ti dám bohatstvo a mužov akých budeš chcieť zabudneš??..Pýtal sa Durchos..zabudneš???....Nikdy nezabudnem, lebo ho milujem...Durchos to nezniesol, Faerthes ťa nikdy nemiloval,myslíš ,že prečo odišiel...má bohatstvo a moc a môže mať ktorú chce, nezáleží mu na tebe a nikdy sa k tebe nevráti.....Dievča keď to počulo,rozutekalo sa k rieke, v ušiach jej zneli slová,a keď dobehla skočila do rieky, topila sa a nesnažila sa zachrániť...chvíľu jej telo unášal prúd..ale jej ducha odniesli anjeli do neba...
Durchos sa vrátil k Faerthesovi,a kde sa ho Faerthes spýtal či niečo nevie o dievčati...Durchos chladnokrvne odpovedal...ona je už spokojná, zabudla....Čo?? už zabudla na mňa???...ano tam kde už ju taká hlúposť,ako to že ju neľúbiš netrápi ....čo sa stalo??...povedal som jej pravdu,že ju neľúbiš a hlupaňa sa utopila v rieke....Faerthes sa zhrozil smútok i hnev sa v ňom miešali a vypuklo to tak,že v okamihu prebodol Durchosa mečom ...Faerthes utekal z vlastneho kráľovstva akoby nebol jeho pánom ale vyhnancom...
Utekal do domu,kde veril, že nájde dievča...Ale márne,Durchos mal pravdu...Odišiel k rieke ,kde stretol anjela ...Faerthes sa na neho vyrútil a zrazil ho k zemi...Kričal a vyhrážal sa mu, že ak mu nevrátia dievča...nebo bude horieť...Anjel mu na to odpovedal: Presne Faerthes dokazuj kto si, vyhrážaj sa , nic , vraždi...to vieš....už si stratil ju kvôli tomu kto si, strať i šancu byť s ňou....Čo?? Môžem s ňou byť?A byť ako predtým?Byť s ňou šťastný ako predtým??? Spýtal sa Faerthes ...áno,ale musíš pochopiť, to kvôli čomu začala tvoja cesta, povedal anjel a pokračoval, až vtedy s ňou môžeš byť...Faerthes pustil anjela.
Sadol si k rieke,rozmýšľal,a potom položil do rieky svoj prsteň,znak pána temného kráľovstva, voda začala syčať a na mieste kde Faerthes položil prsteň sa zjavil veľký gejzír.....potom sa obratil k anjelovi a povedal,už som pochopil...anjel sa usmial a povedal: nie Faerthes, ešte si nepochopil, ale tým, že si sa vzdal všetkého si už blízko k poznaniu...a teraz choď a nájdi čo hľadáš.... Faerthes blúdil opäť po svete,chodil i po miestach kde nikdy predtým nebol...až raz sa z celého zúfalstva a z únavy posadil k stromu, chvíľku nič nevnímal, a potom sa poobhliadol a všimol si, že je tam kde stretol človeka, ktorý stal na útese.
Postavil sa k útesu, ako to urobil ten človek... chvíľu premýšľal a spomínal, pritom si všimol,že po prvýkrát mu tiekli slzy, po chvíli pochopil, že ten človek,ktorého na začiatku stretol bol on sám...pochopil,že on sám seba pokúšal a nechápal...no najmä pochopil,čo ten človek myslel i to čo hovoril starček, i to pochopil, prečo sa to všetko stalo...Potom všetkom čo pochopil,skočil z útesu...
Ako padal videl JU, dievča ktoré ho urobilo šťastným, a on sám sa jej odvďačil bolesťou.... Videl jej tvár, vďaka ktorej pochopil čo znamená jediná láska...chcel sa dotknúť jej rúk, pobozkať pery, ale skôr ako tak učinil dopadol na skaly....Ešte predtým ako poslednykrát vydýchol stihol povedať....MILUJEM ŤA
Venované všetkým, ktorí trpeli kvôli láske...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
endre-silentname
15. 9.sept. 2007 10:47
Moc pekný príbeh. Je to pravda. Láska je tá najsilnejšia zbraň a nič na svete ju nemôže zničiť.
5
Vynikajuce........hlboke, duchaplne, krasne...............jedna plus plus plus. Vážne sa mi to pácilo a to ja neviem velmi čítat a hodnotit príbehy a dlhé veci. No aj tvoja kompozícia je v tomto fantasticka.
Napíš svoj komentár