narodeninové blogy sú hnoj, sú zväčša plné plaču, nostalgie a záväzkov, že TOTO tento rok urobím inak, ale posledné dni, jedna blízka duša a (konečne nahodený do prevádzky) aj vlastný rozum mi hovorí, že chyby sú vlastne celkom fajn. a odstupom času už nie sú také tragické a každý koniec sveta je v podstate len hlúpe zakopnutie niekedy o pol jedenástej, keď sa pripití vraciate domov. pohoda.
kebyže tento blog píšem pred dvoma mesiacmi je plný plaču, výčitiek (vtedy ešte naňho.. alebo už na seba? neviem.) a všetkého za čo by som sa časom hanbila. niektoré veci treba nechať vyšumieť.
v skratke k bývalému roku - plný bývalého, plný potláčania seba, plný potláčania osobnosti niekoho iného, plný strácania seba, strácania priateľstiev kvôli nemu (a vlastne sebe), plný trávenia času s ľuďmi, ktorým som nič nedávala a oni mne tiež nie.
pätnástka je asi odsúdená aby bola napiču.
ale dosť ma to posunulo. celý ten rok, celý ten vzťah (škrtať škrtať škrtať preč. jedna z celkom milých a vtipných chýb s odstupom času) a tak. od leta to začalo byť dosť hardcore. pokazila som si vzťahy takmer so všetkými ľuďmi, čo som v našom malom meste poznala a ktorý poznali jeho. veď hej, hej, každý máme svoju pravdu. už to nechajme.
pôvodne som chcela byť strašne definitívna a strašne patetická. akože koniec. bodka za nejakou životnou etapou a tak. ale práve teraz mi to príde úplne zbytočné. veci neprejdú len tak, lebo si povieme, veci nezačnú od nejakého bodu a nekončia v inom určitom bode. všetko je difúzia, všetko prejde. panta rhei. veci sa už ukončili sami, treba sa len pohnúť ďalej.
čo ma vlastne čaká? posledný ľahký ročník, keď na ničom nezáleží. tretí ročník, ktorý je už za prvou štvrtinu a mne to ešte ani nedošlo. čaká ma dosť času aby som sa našla, našla hranice samej seba a vykresala sa. nie svoju rofesiu, či záujmy o školu a tak. skôr nájsť samú seba a prestať sa báť. že nezvládnem veci, že budem nemilovaná, že nebudem šťastná, že sa nedostanem na školu, že nie som dosť dobrá.
stôl je čistý, už som asi upratala. začíname.
Záchod
Komentuj
13 komentov k blogu
1
willbebetter
4. 11.novembra 2014 20:47
uplne mi vyrazil dych tvoj vek
7
zjem plátok šunky a rozplačem sa, ak ozaj oslavuješ iba šestnástku :ehm:
10
júj, závidím ti mladosť.
a prajem ti aby si našla samú seba. a prestala sa báť lebo budeš šťastná, ľúbená a všetko zvládneš!
a prajem ti aby si našla samú seba. a prestala sa báť lebo budeš šťastná, ľúbená a všetko zvládneš!
12
uzasna dusa sestnastrocneho cloveka. Uzasna, naplnena az po okraj. Vsetko najlepsie, aj med ta nepoznam, ale velmi rada spoznam taku milu osobu!
Napíš svoj komentár