vzdaľujem sa
odtŕham sa
odlietam pomalým tancom balóna
hmota bledne
všetko stráca
váhu
farbu
chuť
len v hlave má konečne všetko
ostré hrany
zrnitosť
mikroskopu -
hľadám ním v tkanivách mozgu
to prázdno,
to zvieranie,
to pálenie
bez dôvodu
prázdny pohľad
až do dna
už pár minút.

zobuď sa
zobuď sa
komunikuj
zobuď
sa

píšem a vzápätí
mažem
rozprávam
no potichu
nepočuto
po každom slove
dve na odčinenie
po každom čine
v posteli
nehybne
odhmotniť sa o chvíľu viac.
spať
spať
som tak unevaná
no o štvrť na tri
ako hodinky
myseľ už režú
ostré hrany.

chcem spať.

nepribližujte sa
chcem spať.

 Báseň
Komentuj
Napíš svoj komentár