Zamiluvávam sa

Ako sa zamiluvávam?
Určite vieš...
Je to vtedy, keď ležím oproti Tebe v mojej posteli a v tme Ti hľadím do očí,
ruku si položím na Tvoje líce a nevládzem nič,
len sa Ti do tých očí usmievať...
Tlačíme sa na dvesto krát deväťdesiat centimetroch,
ale tlačíme sa radi,
pretože nás v pyžamových nohaviciach tlačí ešte čosi iné,
no my si to nevšímame.
Všímame si len jeden druhého a tam celý vesmír začína i končí.
Objímam Ťa a hladím a pritom Ti do uška šepkám pekné slová
o svete,
ktorý vidím svojimi očami.
Ty ma počúvaš, pomaly Ti sadá sen na viečka...
a ja sa pritom roztápam od rozkoše nad Tvojim úsmevom
zo spánku.
Alebo vieš kedy ešte?
Keď sa odprevádzame! Ty mňa na električku a ja Teba
na autobus...
Niekedy ma aj Ty odprevádzaš na autobus,
ale to je úplne nepodstatné, lebo najpodstatnejší je ten okamih, kedy už musíme ísť a máme len pár desiatok sekúnd na rozlúčku
a Ty ma pobozkáš, jemne a krátko a pritom tak dlho...
Ten bozk je len tak dlhý, ako dlho mám zatvorené oči.
A tak Ty odídeš a ja tie oči otvorím len na chvíľu,
aby som Ťa ešte videl ako sa vzďaluješ a mohol Ti zamávať.
Potom ich ešte zatvorím a nechám ich zatovrené až kým si nelíham do postele.
Na perách cítim tie Tvoje a jemný závan Tvojej vône...
A ešte vtedy sa zamiluvávam,
keď si predstavujem nás na Karmelitskej ulici
ako prefrčí okolo nás električka a ja sa k Tebe pritisnem,
lebo mám rozopnutý kabát a cítim ako oblízol bok električky.
Objímeš ma a ja Ti vtisnem bozk.
Je teplo, babie leto a len listy ohnivé ako vlasy bohyne sa naháňajú
sem-tam,
pomedzi naše nohy na ešte stále letom zohriatej zemi.
Necháme sa vyniesť lanovkou nad mesto a zatiaľ čo mi oddychuješ
na pleci,
rozprávam Ti o svojej minulosti v tomto meste..
Ty ju už poznáš,
no ja Ti rozprávam o láske k tomuto miestu a o tom,
akú dlhú cestu som odvtedy prešiel i poviem Ti o inej ceste...
A Ty ma len počúvaš a držíš ma za ruku.

A vtedy sa do Teba budem opäť zamiluvávať,
tak ako som sa už zamiluvával odvtedy,
čo to bolo prvý raz,
kedy si ma pozval na prelet nad nebom na zemi.
Pamätáš?
Vtedy si mi prvý raz ukradol dušu a ja som vôbec netušil,
že to bude aj srdce...
Preto sa len pýrim vo výšinách nad hlavami a starosťami iných aj tých mojich a nebyť odstredivej sily,
pobozkal by som Ťa už vo vtáčom lete...
Vtedy v lete,
keď som sa do Teba zamiloval...

 Blog

28 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu