Nepamätám si ako som sa narodil ale viem ako zomriem

Naboso prechádzam skorým ránom po asfalte
mesiac cúva a z jeho vône sa dávno vytratila vanilka...
Vôňa čerstvého asfaltu sa mieša s vôňou spáleného dreva...
ako v zime, keď si ním niekto kúri v krbe...unavený si prehrabnem lepkavé vlasy, ktoré už samé od seba stoja bez pomoci.
A mne nie je pomoci.
Tiež...rozmýšľam.
Bosý cupkám domov, skoro ráno.
Rozvidnieva sa, slnko sa ešte len prebúdza za horizontom.
A ja rozmýšľam...
Mám všetkého dosť... opäť.
Znechutený a unavený.

Batoh sa mi hompáľa na jednom ramene a pofukuje príjemný vetrík.
Ako je tu nádherne, pomyslím si sám pre seba, keď všetci títo ľudia...
spia.
Som veľmi sklamaný. Z ľudí aj zo seba.
A ty!
Keď si to budeš čítať,
hanbi sa!!!

Mater ma priviedla na tento svet.
Ja som nechcel, no nechcem ani odísť z neho. Nie svojím vlastným a predčasným zapríčinením. Rodičia sa nás nepýtajú, či sa chceme narodiť...
Koľká škoda...
No napriek tomu, svet milujem... Nie kvôli ľuďom, lež kvôli svojmu sebectvu. Najviac vtedy, keď nechám hovoriť svoje ego. Pýšim sa svojimi prednosťami o ktorých dobre viem a dobre no s hanbou zakrývam svoje nedostatky.
Nie vždy sa to podarí...
A vtedy si poviem, kurva, to nič...
A ešte, vtedy svet milujem, keď si robím radosť maličkosťami. Áno, vtedy ešte viac. Keď napríklad môžem celý deň presedieť, preležať, prestáť, prežiť deň doma v bezpečí, pri hudbe, ktorá mi môže hrať tak hlasno, že tým obťažujem okolie,
no
je
mi
to
ukradnuté... Okolie obťažuje mňa... už len tým, že je... často.
Ja viem, môže to znieť hrozne čo píšem...No ruku na srdce. Všetci sme sebci svojim spôsobom a dnes som sa opäť tak trochu popálil a to práve pri ľuďoch, pri ktorých by som to nečakal. Hej, môže zo mňa hovoriť moja škorpiónska sebeckosť,
ale vravím...
Už mi je to fuk...
A naozaj je,
pretože
ja viem byť
dobrý
milý
nápomocný
dobrosrdečný
vždy k dispozícii
viem spraviť pre niekoho koho mám rád prvé posledné
ak mi stojí za to (si myslím)
AJ to, čo by sa mi pri iných hnusilo
skrátka
rozkrájať sa až na slíže pre druhých
ale
keď ma niekto
nahnevá, rozčuľuje, urazí, ublíži, dokope, pohryzie, poškrabe, udrie...
čokoľvek...
čo ma bolí...
Skončil!
Na dobro...

A ja viem, že ja som často krát kurva... Ale to si myslíte
vy...
Niketo ma pochopí, iný odsúdi.
Škorpión je škorpión...
A preto som rozmýšľal... že človek môže mať úžasnú starostlivú rodinu, skvelých priateľov, výborných kamarátov, dobrých známych, spoľahlivých susedov, lásku na celý život, ktorá drží aj po rokoch, akoby to bolo len včera...
Ale nakoniec aj tak otrčím
kopytá
sám
a všetkých môžem z vysoka kašľať...
Čo mi pomôžu?
Nič.
Nič v tom momente,
no všetko čo predchádza tomu poslednému okamžiku môže byť vďaka tým ľuďom krajšie...
A preto ďakujem
tým kurvám,
že mi to vôbec
neuľahčujú...
Jebať vás, vypínam si mobil, odpájam zvonček
a utopte sa na pieskovni bezo mňa,
lebo to čo som videl a počul dnes v noci
ma posadilo na zadok...
A
ja
už
nemám
ani
chuť
!

 Blog

15 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu