a
zničohonič
ovládne ma chtíč
on!
slabikujem
trpkú vôňu potu
zo dňa
a iné vône rozoznávam
rád si Ťa zase zopakujem
prstom
kresliac po mastnom skle
oblíznem
tie odtlačky prstov
rád a v svojom mene
bez hanby viem
za čím idem
pozorujúc mihotavé svetlá
diaľok
v sklenenej bubline
och
zavzdychne pokrúteno
peru vyšpulím a
tvárim sa nerozhodne
lebo
beriem na seba Tvoje bremeno
nosím úsmev
ktorý nepatrí
nikomu
zvliekam kožu
och
ako had
preplazím sa
teplým dňom
v dvoch polslovách
ach
trčia mi nohy
nad riavou špinavou
nad
koncom sveta
zavieram oči pred
trpkou skutočnosťou
kto sme
a
čím sme boli
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
phantasia
30. 9.sept. 2012 01:58
posledné verše. fajnotka.
Napíš svoj komentár