vzývam tmu nad týmto svetom
a pri nádejnom zdvihnutí hlavy
hľadím do nekonečného lona Evy
V pare stúpa k nebu nádielka nečistôt
uľavím si s pocitom samoty a vzdychnem
prispel som svojím dielom do semien generácií
čo prídu po nás...
Z diaľky sa nesie vôňa vetra noci
a nad zorami ich pláva
plavá hriva dymu kúdolí
Videl som v nej mliečnu cestu
však skryli ju ruky nebohých nad nami
Sklopil som zrak späť k počinu
uľavujúc duši nehybne len zvuk
zastenal o mŕtve oči Zeme
Nechal som sa uniesť tým pohľadom
až som cítil že sa prepadnem...
Len ja a biosferické teátro
v súzvuku tmy a ticha prijal som
ponuku stať sa toho súčasťou
s pokojom na duši na okamih
a úprimnou pokorou.
Už sme boli v jedno hoci
nado mnou skrývala sa tá pravá
ju som nevidel pretože
čo oči nevidia to srdce nebolí
a človek srdcu aj tak nerozkáže
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár