Díval sa na mňa.

Nie tak sladko, aby som mohla dýchať dotyky
roztopené na zábradlí.

Nechajúc ich zapadnúť perami
načiahol sa po tele.

Rozpustené už nemohlo zvítaziť,
len prešlapovať na mieste popálené svedomie.

Chýbal mi z túžby po neprázdne,
kde som nechcela mlčať osamote s krídlami nazvyš.

Nehybná.
Budím sa na tmu, čo je v mieste mojej bolesti.

Len on zostal
tak hlboko

Tu.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár