stále to bolestné pichnutie.
Len jediná spomienka na teba,
a moje srdce hneď láskou naplnie.
Ach, sladká nevedomosť,
príjdi za mnou, aspoň jedinký raz.
Veď láska je len úbohá hlúposť,
prúdiaca peklom, pripomínajúca mráz.
Díva sa na nás z výšky,
jej smiech počuť v každom z nás.
Ona si však túžobne myslí,
že len drobný hlupáci driemu v nás.
Och, nič len zabudnúť,
vpred už nikdy nehľadiac.
V, šťastím plnej, duše zaniknúť,
a povedať jediné, nikdy viac.
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
trialista_misko
15. 9.sept. 2007 22:51
peknee
2
Posledná strofa je najkrajšia,ale báseň ako celok je tiež moc fajn
Napíš svoj komentár