nestratia sa nikde v diaľ.
Keď pevné ruky odvrátia,
môj preveliký neúprosný žiaľ.
Ty jediná sa nestaviaš proti,
keď pomoci nikde niet.
Moja bolesť sa vtedy stratí,
keď Slnku povieš: Svieť!
Slovami nehy jemne pohládzaš,
a ja s úsmevom na tvári hľadím,.
Ty vieru v seba nikdy nestrácaš,
a ja slovko vďaka vravím.
Milujem ťa mama nadovšetko,
a práve dnes pred tebou stojím.
Ty si to žiarivé svetlo,
ktoré si cestou životom zvolím.
To len raz nuda cez prestavku pred Slovinou...vznikla z toho basen na Den matiek
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár