Pochopila som,ze v zivote sa moze stat cokolvek.zivot je nieco nehmote,tak preco by som mu mala skladat ucty?preco by som mala trpiet za chyby predkov,za chyby z minulych zivotov,ked moja dusa uz presla tolkymi sklamaniami a utrapami.Prco este raz?preco aj ja?aby sa zo mna stala tvrda skala?aby som zabudla na caro usmevu?aby som bola ako ocel,ktorou neprejde nijaky noz?
Nie,su tu situacie,ktore nas nenechaju lahko dychat,no ako raz jeden povedal: Sme tym,cim sa stavame.
My si tvorime svoj vlastny zivot,my si tvorime co a ako bude,my ovplyvnujeme udalosti,my menime svoj svet,my sme ti,tkori dokazu osudu celit.raz sme hore,raz dole.Citime sa ako v mori,plaveme a nikd yneviem,ci nas nezaleje nejaka vlna.No nie je to len dalsia skusenost?dalsia priucka za nieco pochybe?Ved zivot je taky krasny...je ako kvitnuca ruza,ktorej listky opadnu len nasim podvedomim.No oni sa ptitom stale viac a viac rozostupuju a cakaju na nas,na nase tuzby,nase stastie,nase cchcenie..nepadaju....Nase vedomie je ale tak silne pod vplyvom udalosti,ze obcas sami nevieme preco robime to co robime,preco hovorime to,co hovorime.No my sme podstata,my sme dusa,ktora je ina a ktora sa sprava inak ako my.Dusa je v nas ta cista,ta krasna,obohacujuca,len my na nu zabudame a preto sa citime nestastni,sklamani...no ona zije,zije v nas..nepadajme dolu,podme do hlbky nasho ja a tam najdeme celu zahradu,raj blazenosti.celme prekazkam,no vedzme,ze nie sme sami,ze mame to,co nam prinesie radost.nic nie je take zle,no vo vnutri je vzdy este lespie.No umysel este nidky nebol skutkom,preto sa tesme,ze mame dar,ktory nas nik nemoze vziat.

 Úvaha
Komentuj
Napíš svoj komentár