Bolo to ako keby nejaká čierna diera. Do vnútra leteli veci s malým obsahom váhy. Okolo mňa bol zrazu čierny dym a skoro ani na konček nosa som nič nevidel!
Zrazu som len pocítil niečo na ruke a už som aj padal dole čiernou dierou nevedno kam. Padal som a padal. Ako keby ten pád nemal konca. Bolo to ako v Alici v krajine zázrakov. Tá diera nemala konca...
Po niekoľkých minútach som sa chcel pozrieť na čas, ale hodinky ako keby zaspali. Ostali stáť a ani sa nepohli.
Poobzeral som sa okolo seba... vedľa mňa padalo nádherné dievča.
Neveril som vlastným očiam. Mala na sebe krátke šaty. Krásne dlhé čierne rovné vlasy a tvár ako anjel...
Bola jednoducho, nádherná.
Ked´ sme dopadli otvorila sa predo mnou nová krajina. Celá vysušená, ani steblo trávy. Nič. Bola to pustá, obrovská krajina. Nič som v nej nevidel...
Dievča predo mnou len nemo stalo. Kývlo, aby sme čo najskôr opustili túto planinu. Išiel som za ňou a obzeral sa okolo seba...
Mal som pocit, že nás niečo celú cestu sleduje. Cesta bola dlhá a ako keby nemala konca. Zrazu sme vošli do malej dedinky na pustatine. Ani som nezaregistroval, ako sme sa do nej dostali. Jednoducho, sme sa len s čista jasna v nej ocitli.
Vošli sme do malého skromného domčeka. Dievča na mňa len ukázalo, aby som ostal vonku...
V malom dome sa rozprestieral malý obchod samých krámov a starožitných vecí. Mal som pocit, ako keby sa mi to len snívalo!
Videl som, že dievča sa rozpráva s nejakým starým mužom, ktorý mal bielu bradu až po zem...
Dievča prestalo hovoriť, ked´ videlo, že sa na nich dívam.
Obidvaja vyšli vonku a starí muž prehovoril. ,,Ja som Merlin...
Veľmi rád ťa spoznávam.
Ty si ten, ktorý nám má zachrániť svet pred blížiacim zlom."
Onemel som, ked´ to vyriekol...
Pokračovanie nabudúce...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár