Každý týždeň, deň, hodinu.Zachváti ma aspoň na chvíľku.Na minútku, možno sekundu.
Napĺňa ma.
Vlastne, vyprázdňuje.
Čerpá mi energiu, ale zároveň mi ju aj dopĺňa.Pomaly, po stupienkoch.Stúpa vyššie a vyššie a vráža mi do hlavy.Zapína mi mozog.
Ale potrebuje spúšťaci mechanizmus.Niečo alebo niekoho čo zaplní prvý stupienok a tie ďaľšie idú samovoľne.
Vždy je to niekto iný, ten, kto vyvolá vo mne tento zničujúci pocit.Môže byť aj neznámy.
Som skrytý melancholik.Navonok nič a vo vnútri BUM, ktoré rozvráti moje vnútro.Horím.Každý ďalší incident pridá malé polienko, ale keď sa spoja vytvárajú obrovský požiar.A vtedy to príde.Čakám niekoho, kto ma obíjme a uhasí môj oheň.Ale keď nikto neprichádza, buchnem...Hasím sa sama svojimi slzami.Jedna za druhov...kvap-kvap...Tie ma vysušia a pripravia ma na ďaľší útok...
Dnes bol obrovský, neznesiteľný...
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
angel_love
13. 6.júna 2007 19:48
skoro som sa rozplakala
2
Viem ta pochopit... prezivam to niekedy tiez... hore hlavicku a bojovat...
Napíš svoj komentár