Janíkovi...

Sťažovať sa? Keď sa bavíme o sťažnostiach tak jediné na čo sa môžem sťažovať je na to, že spolu netrávime viac času a keď aj trávime tak.. hej, mohli by sme spolu tráviť viac času. Občas mi lezieš na nervy. Svojou prehnanou starostlivosťou a snahou všetko kontrolovať, vedieť a ovládať. Neviem si na to zvyknúť. Asi som si už odvykla od kontrolovania a hlásenia sa kde a s kým sa nachádzam. Spútava ma to, odoberá mi to môj pocit slobody, ktorý som nadobudla keď som odišla z domu. Ja mám rada tú moju slobodu, rada si vychutnávam ten okamih keď proste len SOM. A tiež tá starostlivosť. Áno, občas sa správam ako nezodpovedné decko ale to k životu proste patrí. Ja mám rada aj svoje chyby a omyly. Musím sa z nich sama poučiť. Nemám rada kontrolu a otázky čo robíš, s kým si a podobne. 

Ďalšia vec-čas. Áno, ja viem, že by som mohla zmysluplnejšie tráviť viac hodín denne ale v záujem zachovania môjho psychického zdravia to nerobím. Aj ja potrebujem pauzu, svoje pravidelné meditácie, cvičenie ale i pozeranie filmov a seriálov. Som len človek, nemôžem fungovať ako stroj. Istý čas som tak fungovala, už to hraničilo s workoholizmom ale ver, že nič dobré to neprinieslo. Mojím problémom je preháňanie a ja to viem. Keď sa do niečoho zažeriem tak proste neviem prestať a občas ani nevnímam tú linajku, či je to dobré alebo zlé. Proste som taká. Ale občas potrebujem pauzu, potrebujem vypnúť, nič nerobiť, len proste BYŤ, maj pre to prosím pochopenie. 

Ďalšia vec v poradí- písanie si. V podstate si za posledných 5 rokov asi, nie asi ale určite jediný človek, s ktorým si reálne píšem každý deň a celý deň. Áno, mám super kamarátov, s ktorými si píšem každý deň ale nikdy to nie je nonstop ako je to s tebou. A, áno, občas je to aj únavné. Ešte pred pár mesiacmi som si dávala pravidelne digitálny detox. Proste napríklad víkend bez elektroniky. Celý víkend som nesiahla na telefón, iPad ani notebook.. boli to krásne víkendy. Potom sa to zúžilo na jeden deň v týždni. Nakoniec to dospelo do štádia, že som si dávala detox každý večer od deviatej- vďaka za tie inteligentné prístroje, ktoré mi znemožnili surfovať na telefóne po deviatej a tiež pred siedmou ráno. Boli to krásne noci s režimom lietadlo a pokojom aj keď len relatívnym pokojom v duši. Teraz? Teraz som na telefóne nalepená viac ako by som chcela a hraničí to so zdravým rozumom. Keď som si prezerala štatistiky tak priemerne som nalepená na telefóne 10 hodín, čo je ohromne vysoké číslo. Kedysi to boli max 2 hodiny denne. Nie, nie si na vine ty, to ja. Ja som sa nechala pohltiť, dovolila som zájsť tomu až tak ďaleko. Následkom je problém si zaspávaním, neschopnosť sústrediť sa, bolesti hlavy a zhoršený zrak. To nevravím o psychickom rozpoložení. Chýba mi čas na čítanie mojich milovaných kníh, na maľovanie, učenie sa.. vždy ma niečo rozptýli a už sa neviem naspäť koncentrovať a nesmierne ma to vytáča. A s tým súvisí ďalší môj problém. Som strašne ľahko vytočiteľná, akákoľvek maličkosť ma vie dostať do takého stavu, kedy som schopná vraždiť. 

Jedno pozitívum.. jedno z mála pozitív keď neberiem lieky je, že si veľa vecí uvedomujem. Strašne veľa vecí šlo mimo mňa. Asi ma aj tá bolesť zubov mala niečo naučiť a ja som za to vďačná. Občas ma štve aj to, že ti musím klamať, že spím aj keď nespím. V noci väčšinou surfujem po internete a hľadám pomoc. Chytám sa slamky, vyhľadávam komunity, ktoré by mi mohli pomôcť, zúčastňujem sa na live streamoch pre ľudí s psychickými problémami. Snažím sa to riešiť ale v tichosti. Donedávna mi veľmi pomáhali spoločné meditácie. V poslednej dobe sa ale neviem sústrediť, vždy som akosi mimo a cítim, ako to negatívne vplýva na ostatných, preto sa občas aj vypnem a tým preruším niť. Strašne ma to mrzí, hlavne kvôli tým ľuďom, ktorí to robiť chcú, ktorí si sledujú svoje ciele. Mrzí ma, keď im to preruším. Taktiež live streamy a online konzultácie. Áno, oplieskala som nemalé prachy ale keď mi to má pomôcť, tak som ochotná dať za to čokoľvek. Lebo áno, chcem byť OK. A uvedomujem si, že OK nie som, aj keď sa tak občas cítim. Občas mám pocit akoby som mala totálnu bipolárnu poruchu. V jeden deň som úplne v pohode, spokojná, a na ďalší deň mám chuť zomrieť. Ale takto to nemá byť a ja to veľmi dobre viem. Ani tieto riadky sa mi nepíšu ľahko, ale upokojuje ma vedomie, že to bude čítať len ten, komu to ja povolím. 

V konečnom dôsledku ja sa ani nesťažujem, ja skôr konštatujem a kebyže mám navrhnúť nejaké riešenia, tak moja odpoveď je, že netuším. Ja neviem... snažím sa zo všetkých síl ale aj tak ma zabolí, keď mi napíšeš, či oddychujem, či pozerám film... a ja pritom pracujem na krajšej budúcnosti.. bolia ma tie výčitky a všetko okolo toho a občas mám chuť so všetkým seknúť. Vykašľať sa na školu, zrušiť všetky sociálne siete a proste odísť. Ujsť aj keď ako sa vraví, pred sebou neutečieš.. ďalšia vec mnou zarezonovala posledné dni.. ozval sa mi, ako by som to nazvala... dávny známy..bolelo to. Povyčítali sme si veci, aké sa len dali. Povedali si na rovinu to, čo sme v sebe dusili 3 roky, skrz písmená sme vyjadrili všetko čo sa dalo a záver? Stále je to nedopovedané, stále je to neuzavretá kapitola, stále je to nedoriešené.. a mňa to raní. On sa nemôže pohnúť, ja som akoby na mŕtvom bode a teraz padli aj moje plány na leto- chcela som riešiť problém s otehotnením. Lekár vraví, že ideál je to vyriešiť teraz, do 25-ky... mňa ale desí fakt, že mám čoskoro 25, že vlastne dieťa ani nechcem, že proste neviem čo chcem. Ja som to reálne chcela riešiť v lete, podstúpiť liečbu, zistiť ako ďalej. Ale toto narušilo všetky moje plány. Takže z materstva nič, vlastne nič nevychádza tak ako by malo. Ale aj napriek tomu jedno pozitívum- je to 6. deň bez liekov. Zatiaľ som sa chcela zabiť "len" 17x, niekoho iného som chcela zabiť 8x a vziať lieky aj napriek zákazu som chcela 2x... čiže si myslím, že celkom OK štatistiky. 

Uvažujem, že obnovím túto denníkovú formu a budem tu prispievať denne, ako to bolo kedysi, za čias mýtov a legiend... 

Digitalizovaný denník má niečo do seba. 

Keep calm and nos rúško!! nech môžem štátnicovať pred letom! 







Zdieľaj článok na facebooku
0 odoberateľov
Emla

V živote stretneš mnoho typov ľudí. Stretneš jemné kvety, zúriace oceány, tiché lesy, vztýčené hory a farebne oblohy. Stretneš búrky, stretneš blesky. Zrazia ťa na zem a vyrazia ti dych. Stretneš západy slnka, stretneš záhrady. Dodajú ti do života svetlo a zoberú ťa na úžasne dobrodružstvá. Objavuj ich. Strať sa v nich. Každý z nich ťa má čo naučiť!

Komenty k článku

  1. 1
    Motovidlo323

    31 ročný muž
    dedoles influencer birdzu

    Ten frajer znie ako dosť naprd kontrolovačný týpek. inak divný blog... prečo chceš otehotnieť, keď nechceš dieťa? A to fakt existujú streamy pre ľudí s psych. problémami?
  2. 2
    Emla

    20 ročné dievča
    V krajine snov

    @motovidlo323 to len tak znie, inak to myslí v dobrom... nechcem dieťa teraz, ale keď to nebudem riešiť teraz, tak dieťa nebudem môcť mať už nikdy... a áno, existujú, je ich pomerne dosť
  3. 3
    Motovidlo323

    31 ročný muž
    dedoles influencer birdzu

    Hm... kde sa to dá nájsť?