Na dni čo vedú niekam ďalej a možno len o krok späť,
a možno len nehybne stoja, lapené v nejasných myšlienok spleť.
Krok vpred a potom zas úskokom vľavo,
hoc ku kroku dopredu stačilo už len tak málo.
Málo, čo predsa chce tak veľa,
málo čo chce, len aby pochybnosť vyhorela.
Krok vpred – zaváham, nie nesmiem vľavo či vpravo,
nesmiem, ak nechcem, aby cenné na jasnej ceste stroskotalo.
Krok vpred - hoci maličký, čo znamená veľa,
taký čo dokáže aby pochybnosť už len tlela.
Po ňom beriem odvahu a spravím ďalší, väčší,
z jediného dôvodu, ktorý tú pochybnosť vyvolá, aj ju sám lieči.
Z pravého dôvodu, čo ju vo svojej krehkosti berie a dáva.
Z lásky.
Z tej, ktorá vznieti a zas uhasí pochybnosť, že je tá pravá.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár