Keď som zaklamala prvý raz, bola som strašne nervózna, celá som sa triasla a hovorila: " Vieš mami, dostali sme na domácu projekt a musíme ho robiť vo dvojici, tak idem na noc ku Kláre a chceme niečo fajn vymyslieť." A odpoveď? Samozrejme, že mama súhlasila, nemala prečo nesúhlasiť, nikdy som jej neklamala. Tak som s batohom odišla z domu a za najbližším rohom nasadla kamošom do auta a už sme uháňali na diskotéku.
Od toho dňa sa to so mnou viezlo jedna radosť. Vždy, keď som niečo potrebovala alebo chcela niekam ísť, tak klamstvo bol môj priateľ, ktorý ma sprevádzal na každom kroku....Chcela som ísť tancovať-nevadí projekt alebo domáca úloha to istí a keď som potrebovala peniaze, tak som si kupovala veci do školy. Asi najväčším mojim klamstvom bola chata s kamošmi na týždeň. Povedala som mame že máme zájazd spojený s kurzom angličtiny a mala som všetko v rukáve. A bolo to fajn...Mama mi síce občas na klamstvo prišla ale vždy som len povedala mami prepáč už sa to nikdy nestane a ona ma len objala aja som vedela že mi odpustila.
Keby som vtedy vedela to čo teraz, tak by som sa zmenila. Raz ma kamoška pozvala na diskotéku. Bolo to v meste, tak by ma mama iste nepustila. Samozrejme ako vždy, škola to istí. Tak som si vymyslela menšiu lož a bol zábavu som mala postarané. Ráno keď ráno sa vracala domov, bolo pred nami policajné auto. Čo sa preboha stalo? Tak som vošla, všetci plakali. Potom ma otec zavolal, bol fakt smutný: "Vieš moja, mam ti večer chcela odniesť tašku, čo si si nechala doma a .................V tom momente som skamenela.Mama šla ku kamoške a keď zistila kde som šla hneď za mnou. Ona nebola naštvaná, ani nič podobné, len sa bála a v tej rýchlosti havarovala a zomrela.
V deň pohrebu som bola ako bez duše. nikoho som nevnímala len som sedela a plakala. Na pohrebe som bola už fakt mimo. Bola to všetko moja vina, nikdy by sa to nestalo keby som neklamala. Po pohrebe som ešte zostala sama na cintoríne a vtedy so posledný raz v živote vyslovila MAMI OPUSŤ a tej v chvíli zavial slabý vietor. Bol teplý a príjemný. A vyvolal vo mne zvláštne pocity........ také ako bolo mamine odpustenie vždy, keď ma objala...
Blog
Komentuj
12 komentov k blogu
2
už nikdy nebudem nikomu klamať....
krásny hoci smutný blog...
krásny hoci smutný blog...
7
nadherne..a anozaj sa pritom vykotulaju slzy asi kazdemu.....je to skutocne??
8
presne tak...placem...aj ja som toho mame uz vela naklamala, a nie len je...a este vela klamat budem...tak v zivote uz chodi...ale dojalo ma to...zamyslim sa nad sebou....
10
to je tak smutne a tak realne napisane ze neviem ci to je pravda alebo loz...ale aj tak proste krasne...
11
hlúposť, nie je to krásne, čo je na niečom takom krásne?
ja revem. a nie preto, že by to bolo krásne.
ja revem. a nie preto, že by to bolo krásne.
12
to bolo tak nádherné...klobúk dolu a tiež dúfam, že je to len fikcia
Napíš svoj komentár
Dúfam,že tento príbeh je vymyslený