do nedozernej výšky nado mnou sa vypínal
do tváre padajú kvapky dažďa
dusivé ticho
stojím tu sám
nevidím, necítim žiadne zlo
kúzlo toho miesta dávno ma premohlo
pozerám na pietu
podídem k nej
po ceste hrobkami vystlanej
vnímam tú Golgotu
Kristovu beznádej
visí na kríži a ja s ním zas
prežívam to čo on
na mučidlách
pozerám na jeho kamennú tvár
tak ty si nás zachránil?
teraz si sám...
odvraciam pohľad
pocit je preč
kráčam k bráne gotickej
necítim des
prichádzam
nemyslím
otvára sa
vchádzam
stoja a čakajú
tisíce vekov
nikto sa neobzrie
vedia že som to
ja
nehybné postavy
a tmavé sutany
žiadne tváre
len kroky moje
strhávajú zo srdca
klamu závoje
budím sa zo sna
chcem byť tam
nemôžem
je príliš skoro
navždy ho mám
to miesto
kde moja duša zostala
...namiesto mňa
som to ja
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár