Raz keď si čarodejnica zmyslela( čo bolo čudné , pretože čarodejnica nikdy nemyslela), že jej chalúpka je už primalá , vyšla von ( čo bolo tiež zaujímavosťou pretože nevychádzala z domu ) a poprezerala si svoj dom niečo zahundrala a rýchlo vkĺzla naspäť do domu. Za chvíľu sa však vrátila s veľkou zaprášenou knihou a čarodejníckym prútikom. Niečo zabľabotala mávla prútikom a v tom sa jej dom zväčšil.(paraaada za niekoľko sekúnd fiha ! ! )Vošla dnu odložila prútik , odložila knihu a šla si poobzerať svoju novú prístavbu . Čarodejnica bola na seba veľmi pyšná a v dôsledku jej radosti vyčarovala si nový kotlík, kozub a mnoho užitočných vecí.
O pár zatmení mesiaca neskôr začal pes pred chalúpkou štekať. Štekal , štekal stále štekal. Čarodejnica sa nahnevala vyšla z domu a znova – ako pred rokmi- ho zakliala. No pes stále štekal. Čarodejnica skúsila druhý raz, tretí no pes stále štekal .Skúšala iné zaklínadlá – nazdávala sa, že to už vyšlo z módy- no proti jeho štekaniu nič nezmohla .V tom sa čarodejnica zvrtla a priamo pred ňou stala Víla .Mala striebristé šaty ušité zo slnečných lúčov a vo vlasoch pár kvietkov .Pes sa obrátil k nej a vrčal a štekal ešte zúrivejšie. Pes celý ten čas čo sa čarodejnica pokúšala ho zakliať štekal na vílu. Keďže víla mala okolo seba ochraňujúcu žiaru pes jej nemohol nič urobiť. Zatiaľ čo pes štekal čarodejnica sa vyjavene pozerala na vílu. V mysli vedela , že ju z niekadiaľ pozná , no nie a nie spomenúť si ( však kto by si spomenul keby niekoľko storočí vôbec nerozmýšľal).Keď sa vílina žiara pominula čarodejnica sa rozpamätala a pes prestal štekať. Čarodejnica ju poznala z jej pradávneho detstva. Víla stala pred čarodejniciným odchodom do zlej ryse, čím sa mala stať čarodejnicou ovládajúcou čiernu mágiu. Chcela zabrániť jej odchodu. Odhovárala ju no márne.
„ Čo tá tu chce? “ Kládla si čarodejnica otázku , ktorá jej čoraz viac vírila v hlave. Víla odrazu prehovorila: „Viem používaš zlú mágiu a len na svoju vlastne účely , no nemohla by si mi pomôcť? Pomôcť je pre teba odstrašujúce slovo lenže... ja mám problém ... vlastne tvoji rodičia majú problém ....viem, že si ich nemala rada ale ... pred nedávnom na nich prišiel rad.... zomreli...a teraz...uviazli v zakliati medzi nebom a zemou...Len ty im môžeš pomôcť. ! “
Len čo dohovorila čarodejnica zabuchla dvere a pomocou mágie premiestnila vílu naspäť.
Čarodejnica sa nemohla zbaviť tých myšlienok, ktorých bolo čoraz viac a viac. Myslela na chvíle v jej detstve chvíle plné radosti , smiechu , chvíle prežité s rodičmi. Skúšala tie myšlienky vymazať z pamäte no jej mágia bola na to prikrátka. Skúšala všetky zaklínadla ... nepomohlo.
Po pár mučivých týždňoch sa rozhodla konať. Privolala vílu naspäť a ta jej vysvetlila čo má robiť. Čarodejnica použila zaklínadlo a uvarený odvar vyliala na ich hroby ako jej prikázala víla. Nič sa nedialo, keď zrazu zostúpila z hrobu nebeská žiara a stúpala k nebu. Ako tak stúpala akosi stúpila aj na čarodejnicu .
A od vtedy sa čarodejnica zmenila .Už nepoužívala čiernu mágiu, ale naučila sa používať sa bielu , ktorá pomáhala ostatným. Jej verného psa odkliala a pes sa premenil na princa , ktorý pra-pra-pra-davno sa zaľúbil do čarodejnice a premenil sa na psa. Princ ju vždy ochraňoval a dával na ňu pozor. Princ sa jej zdôveril so svojimi úmyslami a požiadal ju o ruku .Dodnes žijú ako šťastný pár pomáhajúci ľuďom zvláštnou magickou silou.
Rozprávka
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár