keď túlaš sa hladinou,
hľadíš snáď do vnútra
s tou tvárou nevinnou?
..................................................
Štyridsať dní a štyridsať nocí.
Veľa. Povieš snáď.
Tápeš a s mystikou
počítaš do desať.
Jeden krok vpred
a deväť vzad.
Je to len návyk?
Chtíč? Egoizmus? Závisť? Posadnutosť? Túžba vlastniť? Pokrytectvo? Strach z osamelosti? Klamstvo?
Či dá sa milovať?
Ten balík pochýb,
sebectva a intríg
a diabol najnovšie
skúša svoj e-trik.
.....................................................
Márnosť si hovoríš.
Pravda? Hoc stačí chcieť?
Citom vždy tvoriť smieš,
dnes vytvor lásky spleť!
Ďalej nič nevravím,
všetko smieš v tichu nájsť.
Chce to len dvanásť sĺz
a môžeš dobro priasť.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár