Týchto pár slov som písala, keď som mala necelých 16 a pol roka, takže to berte s rezervou mala som ťažké obdobie, ktoré je už našťastie dávno za mnou mno, dristy..

Hallóóó... Je tam niekto? To som ja.. Tvoj vnútorný hlas.. Tvoje svedomie.. Tvoje myšlienky sú tu.. Tu sa zrodia, pokračujú i zaniknú. Darmo sa predomnou schovávaš. Dobre vieš, o čo mi ide. Je to tak. Si sprostá. Mala by si sa učiť ekonomiku. Zasi si to nezvládla... Nie, ospravedlnenie, že si prepisovala 12 strán sa neprijíma.. Ja? Ja, že som kruté? Nie, to teda nie som. Som len spravodlivé. Sama to dobre vieš. Je to ako vždy. Všetko zbabreš. Nič nevieš urobiť na 100%. Ale zlatko, mňa to nezaujíma, že ťa bolí zub. Ani to, že ťa bolí ruka či srdce. Si mladá na to, aby si vedela, ako naozaj srdce bolí. Umrel ti manžel? Nie, pretože nijakého nemáš. Si na to ešte mladá a malá... Dosť! Nekrič na mňa, že si už žena! Ja presne viem, čo si zač. Žijem s tebou už tých 16 rokov.. Áno, skoro 17. Ale čo bude nasledovať potom? 18? 19? 20? A ty? Budeš rovnako nezodpovedné dievča, ktoré sa tak veľmi nenávidí? Čo viac od života chceš? Máš super priateľov, lásku.. Že nie? Ako to, že nie?.. Nie! Buď ticho. Nechaj hovoriť srdce.. Počúvam..
Ahoj, to som ja. Tvoje srdce.. Nie, nevypúšťaj slzu, keď ku tebe prehovorím. Nauč sa počúvať ma. Pretože nakoniec mám vždy pravdu. Zlatko, viem, aké to je ťažké, ale prestaň plakať. Asi si to neuvedomuješ, ale veľmi mi ubližuješ. Cítim to viacnásobne než ty. Tú bolesť. Dievčatko, utri si slzičky a počúvaj, čo ti chcem povedať. Ty.. Nie si stvorená pre smútok, ale pre to, aby si bola šťastná a robila šťastnými ostatných okolo seba... Áno. Viem, že ti chýba láska. Je od teba tak ďaleko. Niekedy sa samo čudujem, že to zvládaš. Ale v noci.. V noci ma ničíš. Dievčatko, ja nechcem, aby si bola smutná, ale v živote to tak chodí. Si vystavená náročnej skúške lásky. Či to vydržíš? To je len na tebe.. Nie, prosím, zlatko, zastav tie slané slzy, čo mi robia rany a jazvy. Naplň ma láskou. Ja viem, že to dokážeš.. Nie, dosť, nepodceňuj sa. Dievčatko, musím ísť, tvoja druhá polovička na mňa čaká. Veď bijem aj pre ňu...
Dievča dlho rozmýšľalo, komu veriť. Svedomiu alebo srdcu? Svedomie má pravdu, ale má ju aj srdce. Nezostávalo jej nič iné, ako opýtať sa mozgu- zdravého rozumu.
Baby, to som ja. Šéf tvojho tela. Počul som tvoj rozhovor so svedomím aj so srdcom.. Čakáš radu odomňa? Pôjdem na to logicky. Začnem ekonomikou. Honey, je toho na teba veľa a ja nestíham tak rýchlo prijímať nové informácie. Navyše tu štrajkuje pamäť, lebo ťa bolí zub.. Teda dva zuby. V tomto svedomie pravdu nemalo. Je to tak, už by si to nezvládla. Ďalej si myslím, že na tvoj vek, 16 a pol rokov, sme dosiahli úspech. Máš talent na tvorenie literatúry, tak, ako ti to hovoria kamaráti.. Ty hovoríš niečo iné, ale tu rozhodujem ja, tak čuš. A k tej láske.. Myslíš si., že niekto, kto je vzdialený 350 km sa ani neobzrie za pekným dievčaťom? Idem na to znova logicky. Ľúbiš istého chalana. A tu je hneď prvý fakt. Je to chalan. Ak je verný, tak musí byť teplý. Sama tomu neveríš, že na teba poslušne čaká. Tak prečo ťa srdce toľko klame, tomu ani ja nechápem. Ďalej.. Dotyčný chlapec ťa vkuse klame. Že zo srandy? Že si ťa doťahuje? A ty tomu veríš? Už dávno si mala prestať veriť srdcu. Privádza ťa napokraj zrútenia. A čo fakt, že ti na nete odpíše raz za 30 minút? Jednoduché vysvetlenie. Nemá čas, pretože si píše s inými ľuďmi, s dievčatami, ktoré bývajú oveľa bližšie ako ty. Tak už sa nad tým toľko nepozastavuj. Prečo sa toľko sťažuješ? Más na obzore aj iných, no nie? Aj keď... Feťák, to je nič-moc, hoper ťa zrejme nenávidí, svalnáč je nečinný a prváčik sa hanbí. Máš to tažké, dievča, ale čo ťa nezabije, to ťa posilní. Samozrejme, nie vždy, lebo niečo zoslabuje teba a zabíja mňa. Dúfam, že ti moje rady pomohli správne sa rozhodnúť...
Ako sa dievča nakoniec rozhodlo? Vlastne, nijak. Koho poslúchlo? Každého kúsok. Srdce naplnila nekonečnou láskou, z ekonomiky dostala 4 a preto plakala. Srdce to veľmi bolelo, lenže jej vyšli napovrch aj staré rany. Kamošky sa na ňu vykašľali.. Aspoň niektoré.. Uverila pravdu o chlapcovi a preto plakala ešte viac. Plakala dni a noci, týždne a mesiace, až jej srdce od bolesti puklo, rozum od rozmýšľania nad krutosťou sveta zlyhal a svedomie ju dohrýzlo do posledného kúsku. A tak...
Ďievča umrelo naplnené láskou a nenávisťou.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár