Naozaj skúšal spomaliť, ale márne . Dávno neovládal svoje telo, svoj hlas, svoje ja . Ako otrok svojho druhého ja sa túlal ulicami s nejasným cieľom . Zabiť ? Milovať ? Obe naraz alebo jedno po druhom ?
Kričal po žene, bil dcéru . Nie . Ležal kľudne v posteli . Nie . Kopal . Nie . Nekopal ... nevedel .
Pršalo mu za krk, kýchal od zimy a ponáhľal sa domov . Do jedného zo svojich dvoch bytov na neďalekom sídlisku . Žiaden luxus, len jednoizbák s balkónom za tristo mesačne . S výhľadom do dvora na detské ihrisko . Chátra, aj omietka sa vzdáva presile rokov, výťah dávno nejazdí, schránky bez mien, žiadna totožnosť . Absolútna anonymita . Kurvy na druhom, matky s deťmi na treťom a zúfalci na prízemí . Prvé patrí dílerom, o nich len v dobrom . Sú nebezpeční . Takže bol rád, že býva na prízemí .Pes šteká v jednom kuse . Niekde u susedov, asi u kuriev . Aj detský plač sa ozýva namiesto smiechu .
Druhý byt presne ten istý, len v časoch jeho druhého ja . Zmätok aký si ani nevieme predstaviť . Skúste to .
Prišiel domov, nikde nikoho . Aspoň myslí . Malá večera, teda jogurt a trojdňový rožok . Lacné pivo z lídlu a v telke holý johnson ako vždy . Ten chuj vedľa zase narieka . Bezmocný plač . Úplne vidí ako mu sople stekajú po brade . Nejaký paranoidný maník . Myslí, že idú po ňom . Ale nevie kto . To ani neprekáža, stačí, že po ňom idú . To ho uspokojí viac ako najkrajšia žena na svete . Spravil si z choroby úchylku ?? Sám nevie . Hlavne, že narieka a robí mu to fajn .
Lenže nášmu prvému kamarátovi to už pekne liezlo na nervy . Teda jednému z nich, nie je podstatné, ktorému . Naozaj skúšal spomaliť, ale márne . Dávno neovládal svoje telo, svoj hlas, svoje ja .
Slušne zaklopal, pozdravil, pozval suseda na pohárik vína . Ten so soplom na brade ochotne prijal pozvanie a vošiel do bytu, schytal ranu do hlavy tupým predmetom a v bezvedomí sa zviezol k zemi .
Prebudil sa v noci, nemohol kričať, nemohol sa pohnúť . Cítil len nepríjemnú bolesť, ako na škripci .
Časom si uvedomil, že má zapchaté ústa handrou, nohy zviazané za hlavou a ruky zviazané o nohy .
Predstavte si ten pocit . A pocit vášho druhého ja, ktoré to teší . Teraz si môže v pohode dojesť jogurt .

 Blog
Komentuj
 fotka
aenrel  7. 1. 2011 13:32
hAah
Napíš svoj komentár