Dreyjir

Volá sa to jednoktómia.
Základom je si donekonečna hovoriť vetu "aj tak je to jedno"
Trápi ťa niečo? "aj tak je to jedno". Teší ťa niečo "aj tak je to jedno" Niekto ti ublížil, alebo ťa podrazil? "aj tak je to jedno" Si piča/kokot? "Aj tak je to jedno" Máš sa dnes dobre? "Aj tak je to jedno.". Je to mantra nad mantry a čím viac niečo cítiť, tým častejšie a hlasnejšie to kričať, a pri sebaľútosti 10xsilnejšie a častejšie, aj keby to bola akokoľvek oprávnená sebaľútosť. Žiadne meditacie, lieky, viera či iné sračky, len tvrdý stret s realitou, ktorá je a vždy bude taká, že je to aj tak všetko jedno.

@karlotiskot @1 prekvapuje ma, že ma prekvapilo, že to znie strašne nudne ale ďakujem za popis procedúry

@dreyjir @2 Vlastne ma nikdy nenapadlo, že je to nuda... Hmmm, zaujimavé zistenie, asi by sa s ním dalo čosi spraviť, keby to nebolo jedno.

prežívanie čoho ?

@karlotiskot @1 náhodou dobrá cesta k emočnej stabilite