Mačacie kníhkupectvá, zašité uličky, a česká čajovna v škotsku

Milujem ho. Áno občas je depresívny, nevrlý a špinavý, inokedy zasa plný priateľských úsmevov, a človek v ňom objavuje nové a nové krásy ktoré som si predtým nevšimla. O koho sa jedná? O môj Glasgow, mesto v ktorom momentálne bývam. Aj keď, ten opis trochu sedí aj na môjho priateľa, no o tom možno inokedy.

"Ty si ešte nebola v čajovni? " povedala Kristína s pozdvihnutým obočím. O tej čajovni som už pár krát počula, najprv od ralfa od ktorého som vyzvedala či tu v Škótsku niečo také bude, potom od Corriny a nakoniec od Kristíny ktorá tam zhodou okolností pracuje. Chcela som tam ísť ale buď som to nenašla alebo som nemala čas to hľadať.

Dneska ale, keď som skončila školu, s pocitom dobre vykonanej práce (učiteľke som odovzdala rýchlo načmáraný preklad) som si spokojne zahryzovala do subway bagety, som sa rozhodla isť nakupovať do centra, no ešte predtým som sa chcela prejsť po west-end, pozrieť či sa nájde dačo použiteľné v sekáčoch a prípadne nájsť čajovňu.
až tak veľmi sa mi nechcelo, keďže na prechádzky rada nosím svoju zrkadlovku, a teraz som mala len svoj malý analog, no aspoň som sa pohybovala rýchlejšie a objavila som kopu krásnych miest v zašitých uličkách.

V jednej z uličiek pri rieke, v ošumelom polorozpadnutom dome bolo krásne kníhkupectvo, (akože Gla -

počkať, prerušenie, žeby mi tu po izbe lietal komár? Už som tu potvoru zabila, a mám veľký a estetický fľak na stene. Je to záhada, tu v Škótsku predsa komáre nemajú... ale pred par dnami som mala na pleci štípanec. hmm. Ale už je to zabité, tak môžem pokračovať kde som skončila. Aj keď som hladná....ale zasa sa mi nechce variť takze pokračujeme.

chcela som povedať že Glasgow má geniálne kníhkupectvá, najmä tie malé, antikvariatne kde sú rady a rady kníh, a vyzerá a vonia to tam úžasne skvelo. Je príjemné sa tam len tak prechádzať, tento krát som aj niečo kúpila, a rozprávala sa s predavačom - milým starým ujkom, keď som sa rozhodovala že čí mam priateľovi kúpiť tu knihu alebo nie.
Potom som išla ďalej, a ďalej, a ďalej, nebolo tam nič zaujímavé a rozmýšľala som či sa vrátiť keď som uvidela nápis - tchai-ovna a vedela som že som na správnej adrese.

Ešte predtým som však nakukla do kníhkupectva Voltaire & Russeau o ktorom som tiež počula samé chvály, a ocitla som sa v raji. Obrovské kopy kníh okupovali celý v chod, niektoré sa váľali po zemi, zdola na mňa hľadela mačička, cvakla som si ju a spolu s ňou vošla dovnútra. Tam bolo ešte viacej kníh a ešte viacej neusporiadaných. Proste úplný knižný chaos ktorý bol prekrásny. Prechádzala som sa pomedzi uličky a kopy kníh, historické a moderné, ošúchané a rozpadávajúce aj menej ošúchané. Potom som podišla k stolu, ktorý ani nemuším dodávať že bol zaprataný knihami, na stole sa po knihách liapalo mačiatko. ktoré som hneď začala hladkať a obdivovať. Predavač, ďalší starý pán s milým úsmevom sa na mňa pozeral. Všimla som si aj ďalšie identické mačiatko ktoré sa mu prechádzalo po nohách. "Ako sa volajú? " "Ešte nemajú mená, možno Voltaire a Russeau? " povedal zo silným škótskym prízvukom. Pousmiala som sa keďže to isté napadlo aj mne. Odfotila som si ho aj s mačičkami, a spokojná s úlovkom som s úsmevom vyšla z obchodu.

Nasledovala čajovňa, ktorá bola hneď vedľa. V malej predzáhradke, zopár teenagerov vydychovalo dym z vodnej fajky, áno, niečo takéto mi chýbalo pomyslela som si vchádzajúc dnu. Vyzeralo to príjemne, a čajovnovo, aj keď sedelo sa tam najmä na stoličkách alebo sedačkách.

Kristínu som zbadala sedieť v rohu pri vchode a prišla som sa jej pozdraviť. Bola prekvapená z toho že ma vidí, a potom sme prešli do angličtiny a predstavila ma svojmu známemu ktorý tam s ňou sedel. Jane (či tak nejako) bol tiež z fínska. O áno, Kristína, napriek tomu že je z fínska hovorí perfektne po slovensky, aj s dobrým prízvukom (slovensky zo štipkou maďarského prízvuku) a to všetko sa naučila za rok ktorý strávila v Bratislave. Dokonca tu pozná viac Slovákov ako ja .

Kristína ma ponúkla pitou (akurát mala prestávku) a ja som si k nim nachvíľu prisadla. Myslela som že zostanem len chvíľu ale potom ma zlákala predstava dobrého čajíku (bo teraz sústavne pijem horibilný čaj z icelandu, 240 sáčikov čaju za tri libry, no nekúpiš to? ).
Po chvíľke odišla pracovať a ja som sa tam zatiaľ bavila s Janíkom, o fotení, filmoch, Glasgowe... celkom príjemne tak ubehlo pár hodín, a keď som odchádzala už bola tma.

Prechádzka domov nočným mestom bola tiež nádherná, staré slabo osvetlené kostoly vystupovali z tieňov, opustené ulice plné historických domov a tmavých kríkov. Rieka. Domov. Aj pre toto milujem Glasgow.

 Denník

3 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu