Smejú sa, keď sms-ka od môjho Anjelika rozšťastní moju tvár, zahreje moje srdce. Veď za to, že ho tam milujem ja nemôžem. Získal si moje srdce sám s veľkými tažkosťami.
Ja sklamaná laskou, neveriaca vo svoje šťastie, on na tom podobne...a teraz? Zverila by som mu svoj život do rúk. A on mne asi tak isto keďže mi dovolil riadiť auto aj skútrik...
Ale prečo sa smejú? Jedna neverí vo svoje šťastie, a nevie si ho užiť, keď ho už má, a druhá, ktorá svoje pravé šťastie hľadá, aj keď ho v podstate teraz ani nepotrebuje.
Ale prečo mi to vlastne vadí? Veď, nemá mi, čo vadiť. Smejú sa z môjho šťastia, ale mňa to v podstate ani netrápi.
Neviem....závidia mi? Asi áno...ale nemali by...jedna je moja sestra a druhá kamarátka, jedna z najlepších.
Obe vedia, že som kvôli láske dosť trpela, obe ma varovali, pred každým, aj pred mojím Šťastím.
Prepáčte, nie je to nič plnohodnotné...sú to len myšlienky (alebo iba jedna?), ktoré mi prebehli práve hlavou, preplnenou bolesťou a šťastím.
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
držím vám palce