Kráčala cez les. Lúče slnka prebleskovali pomedzi konáre stromov a na napadných kôpkach ilhličia vytvárali abstraktné obrazce. Uprostred lesa bola čistinka pokrytá zelenou hustou trávou vyzerajúcou ako drahý perzský koberec a mäkkučkým machom, do ktorého sa zabárali jej bosé nohy.

Pri okraji čistinky stál malý osamotený pníček, na ktorý si jednoducho musela sadnúť. Zamyslela sa a započúvala sa do krásneho lesného ticha.

Zo všetkých kútov sa ozýval vtáčí spev a z dediny bolo počuť vzdialený brechot psov a hukot áut. Ale tu akoby zastal čas.

Už, už si myslela, že uvidí ako sa spoza stromov vynárajú dlhovlasé víly tancujúce ľahulinkými nôžkami a že počuje ich zvonivé hlásky spievať neznámu pieseň. No nič také sa nestalo a všetko bolo ako doposiaľ.


Bolo to rozprávkové miesto a úžasný zážitok. No slnko pomaly zapadalo za obzor a ona sa musela ponáhľať domov s nádherne neopísateľným pocitom na duši.
Zapískala na psov a pomaly odchádzala...

 Skutočný príbeh
Komentuj

2 komenty k blogu

1 
fotka
inkheart  4. 2. 2008 14:19
Ach jaj, aj ja takéto zážitky milujem... nestávajú sa často a to je na nich to najkrajšie. Vidiet krásu v tom, čo by iný možno nevidel.
2 
fotka
kika-00  6. 2. 2008 19:15
peknéé ... sorry, ale na viac sa nezmôžem
Napíš svoj komentár