Kvap... kvap...kvap
Predstavte si prázdny byt s bielymi stenami. Predstavte si veľkú izbu bez jediného kúska nábytku a koberca, dokonca aj bez podlahy...
Predstavte si starý vodovodný kohútik, taký, ktorý už dnes v žiadnom obchode nenájdete...možno tak v múzeu....
Predstavte si monotónny, pravidelný zvuk dopadajúcej kvapky na zem....
Kvap....
Kvap...kvap...
....a tvoriacu sa mláku pod ním, v ktorej sa odrzkadľuje už dávno neumytý oblok...
kvap...kvap...
predstavte si narastajúci pocit ísť ku kohútiku, natiahnuť ruku a zatiahnuť uzáverom, aby už konečne prestal kvapkať...
a pocit, že sa nemôžete odlepiť od podlahy , stojíte na zemi a márne sa snažíte urobiť čo i len krok...
predstavte si ten strašný mučivý pocit nemôcť nič urobiť...len tak tam stáť, pozerať sa na pomaly sa zväčšujúce kvapky, ktoré pomaly dopadajú na zem...a pritom vytvárajú ten strašný zvuk....
a predstavte si, že ste sa práve teraz zobudili, cez okno vám svieti do tváre slnko a vtáčiky vám skáču po podobločnici a spievajú....
...nie je to krásny pocit?
Nič mimoriadne som tým nechcela povedať, ale ten obraz kvapkajúcej vody mám odvčera pred sebou... tak som s tým chcela niečo urobiť....
Úvaha
Komentuj
3 komenty k blogu
1
kika-00
23. 1.januára 2008 18:39
dobréééé .. ja by som stratila nervy, keby nemozem nič spraviť
2
mne sa to zdá ako sen.......ja mávam take sny, ze ach Boze ! takze si to viem predstavit a ráno sa prebudit a zistit, ze to bol sen to je super vec
Napíš svoj komentár