A teraz mi povedz, že na "osud" neveríš. Prestala som písať. Dnes hodím nezmyselný blog. A ty. Akurát ho prečítaš.
Akurát to najtemnejšie z najväčšej hĺbky môjho ja.

Tendencia všetko dojebať... A vôbec. To, že nemám charakter.
Ničili ma spomienky. Dlho. A ešte dlhšie.
V jednej chvíli presvedčená, že neznášam jeho osobu.
Potom prahnem po tom všetkom. Zažiť to ešte raz.

Nemyslím. Len konám.
Odpusť.
Nemôžeš.

Ja som ti neklamala.
Nechcel by si to počúvať.

Pálivé slzy. . . Asi je to silnejšie ako som čakala. Ako to prelomiť? . . .
Chvíľa v raji. Chvíľa v spomienkach. Má to byť koniec?

Prosím NIE.
Veď ja. . .

 Záchod
Komentuj
Napíš svoj komentár