Absolútny zlom

Sláčikové kvarteto pomaly odkladá zbrane
Ticho sedím a načúvam
čakám čo bude nasledovať
Basy stíchli a ostáva už len nevypovedaný tón

Za kvílivého plaču huslí som začula akési tiché cvak
- Ticho –
nastalo vo mne absolútne
mŕtve ticho

Ako
ako keď vybuchne atómovka
a všetok život je zrazu preč
Len tak – v okamihu
Všetko čo som poznala sa stratí v zlomku sekundy
Cvak

Aký zvuk?
Aký pocit?
aký vnem definuje stratu všetkého čo je v nás?
Azda nič
len tiché
Cvak

To je ten zvuk
čo vydá zlomenie samotnej podstaty človeka
Nič
len tiché
Cvak

Je to zvuk hlasnejší ako ktorýkoľvek iný
Je to zvuk rána
zvuk peľového zrnka pomaly svištiaceho vzduchom
zvuk drevorubača čo zmrzačí posledný strom
zvuk stratených duší
zvuk neposedných detí
zvuk noci
zvuk mladých morských pánn

Zvuk čo ozýva sa naprieč celým svetom
a predsa ho nepočuť
ak máme zastretú myseľ
uzamknuté srdcia

Stratilo sa všetko čo bolo v nás
To tiché cvak
to bol ten zlom
Zrazu vplýžil sa mi do života
a zanechal len spúšť

Všetko ošumelo
Opadli listy
odfúklo mlaď
stratili sa krivky polonahých mám
Už som len ja
mŕtva
vyschnutá

Bez pocitov
bez myšlienok
bez chutí a ďalších túžob

Zlomil ma a nechal tak
Odišiel
Niekam
Kamsi preč
A tak už ani nevieme nájsť spoločnú reč

Zradil ma
vyžmýkal
Opustil
Nechal ma sedieť samú v tom atómovom prachu

Po výbuchu je všetko akési iné

Šedé ulice
šedé zvyšky niekdajších budov
šedé lúky a šedé nebo

Sprevádza ma už len ten nevypovedaný tón
to tiché cvak
Vstanem a natiahnem ruku do neba
niečo ma volá
vzýva
poháňa vpred
Je to silnejšie
väčšie ako ja

Zrazu sa nebojím
otváram náruč a objímem celý svet
- skazený
plný vrán

Na kopci už ani niet slnečného svitu
Slnko to už totiž dávno vzdalo
zapadlo
Aj ja sa ukladám do spánku
zmätená

Zaspávam
Zdráham sa
Vyčerpaná padám na zem
Snívam

Cvak

a svet je opäť farebný

 Blog

4 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu