hmotno z nehmotným ničomu neverím
krv valí sa zo zavretých dverí
v diaľke počuť náreky a plač
kráčam ďalej ako bez duše tmavou zatuchnutou chodbou
v hlave myšlienka sa krúti do ktorých dverí mám vstúpiť
strach je čoraz silnejší nevím uz nič
temnota je silnejšia a silnejšia
intenzita nárekov sa zvyšuje
moje svedomie so mnou bojuje
otvorím dvere pohľad do prázdna
zabuchnem ich za sebou bude to tak najlepšie
Záchod
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár