Posledné sekundy čaju

Bolo nočné poludnie

keď našiel som si cestu domov.

Totiž utiekol som pred ňou,

horkou minulosťou.




V zaprášenom zrkadle

rozpoznal som črty tváre,

čo boli ladné.

Avšak kedysi a pre jedinú,

ktorá chytená je,

mojou minulosťou.




Odvrátil som oči

a pohľad na stôl padol,

na ktorom škvrny po sladkom čaji

volali ma, pri pohári.

A ja stojím nad ním opojený,

sladkou minulosťou.




V tme sa čosi zajagalo,

v pohári.

Sekundy čaju čo naviac boli,

v živote, keď žil som prítomnosťou.




Teraz na strop pozerám

a čaj dopíjam,

ktorý pil som sladký kedysi,

no je bez cukru.

Lebo nemyslel som,

nad touto budúcnosťou.

 Blog

5 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu