Otvorené okno

Sám som v izbe na podlahe.

Cítim strop nad svojou hlavou.

Myšlienkou však zatúlanou

utiekol som cez okno.




Na noc čakám opustený,

pod nebom čo nevidno.

V očiach vidím jedno meno.

Volám, ale viac už nezdvihne.




Odpojený od všetkého

spojil som sa s ňou,

mojou vlastnou predstavou.

Vidím ju však cez okno.




Tiká srdce a čas spieva.

Nesmelo, veď každý spí.

Len ja čakám a pár ľudí.

Na to kedy pominie.




Neviem kedy prešla noc.

Videl som ju aj keď slnko svieti

sedieť samú na mesiaci.

Už viac bez tých spomienok.




Čo utiekli mi cez okno...

 Blog

1 0 0 0 1

Komentuj

2 komenty k blogu