Matematika

Tak, vážení a milí, plesniví a hnilí, toto je spomínaná báseň napísaná počas písomky z matematiky priamo na písomku z matematiky:


Práve sa smejem nad vlastnou hlúposťou
spôsobenou duševnou prázdnotou.
Duševná prázdnota? Čo to tu trepem?
Absentuje mozog, rozum, zdravý úsudok...
Po chodníčku literatúry a divadla šliapem.
To sú moje prednosti... A čo zvyšok?
Vzťah k matematike veľmi nemám,
aj keď teda peniaze počítať zvládam.

Kvôli dobrej známke podať výkon musím,
ten však teraz nie je a tak radšej čuším.
Všetko mi to pripadá také vtipné...
Veď je to ľahké: naučím sa, mám jednotku.
A ja sa na to vykašlem... Som krava, nie?
Zaslúžim si poriadny výprask po zadku...
Že učiť sa budem, sľubujem,
básne cez písomku písať viac nebudem!



Iste to poznáte... Sú predmety, ktoré vás netankujú, v ktorých nie ste ani nijak extra výrazní, nebavia vás, sú otravné, nepodstatné, ani profesor vám nie je sympatický... Nepíšete si poznámky, do toho príde ešte aj choroba, takže prídete aj o jedinečný výklad, bez ktorého by ste to určite neprežili... Čiže keď potom prídete do školy, ohlásia vám písomku, ste úplne stratení... Tak načo stresovať??

Presne to isté som spravila minule aj ja, keď sme mali písať písomku z matematiky... Už by som si nič do hlavy nebola bývala natlačila, tak načo nerváčiť? Čas, keď ostatní písali som dobre využila... Napísala som báseň... Na previerku... Aj som to odovzdala... Ale zjavne moju kreativitu neocenila... resp. povedala by som, že nedocenila a aj napriek tomuto jedinečnému umeleckému veľdielu som dostala guľu. Nabudúce sa jej vykašlem písať venovania! Tss...

 Skutočný príbeh

0 0 0 0 0

Komentuj

13 komentov k blogu