Jéj... a ja som si myslela, že odhaľujúci sa exhibicionisti existujú len v komédiách...

alebo Vivat Bratislava (a jej úchyláci)!


Ako niektorí iste viete, včera som bola v Bratislave na prijímacích skúškach na IB na Gymnázium Jura Hronca... Pôvodne som mala plán zmeniť svoj život, spečatiť osud, postarať sa o zaujímavejšie dva roky a pripraviť si svetlejšiu víziu do budúcnosti, ale povedzme si úprimne, akosi svetlo to nevidím, aj keď ešte nič nie je stratené...

No nevadí, spravila som si pekný výlet, napísala som prijímačky, pokúpila som si nové handry a po prehýrenej noci som išla domov. Ale to som ešte ani len netušila, že cesta autobusom ma poznačí na celý život a že mi spôsobí komplexy, ktorých sa už možno nikdy nezbavím... Ten obraz budem mať pred očami ešte veľmi dlho... Ale do svojho zoznamu si môžem pripísať ďalšiu vec, ktorú som za svojho života absolvovala.

Totiž sedela som si v buse, podchvíľou som zaspávala a počúvala hudbu... Zastali sme v Trnave, pár ľudí vystupovalo... Medzi nimi bol aj taký prapodivný pán, ktorý na prvý pohľad vyzeral, že nemôže byť normálny. Z očú mu sršalo niečo veľmi zvláštne, na tvári výraz pedofila a oblečený mal dlhý čierny kabát. Keď prechádzal okolo mňa, chytil ma za ruku, ktorú som mala ležérne prehodenú cez opierku... fuj...

Ujo vyšiel na chodník, zakýval mi, rozopol si kabát, spustil nohavice na pol žrde a vytiahol svoje pohlavné ústrojenstvo... Fúha... Nikdy mi nenapadlo, že páni vyžívajúci sa v odhaľovaní na verejnosti naozaj existujú... Z nemého úžasu, či skôr zo straty reči spôsobenej veľmi nechutným obrazom, ktorý sa mi naskytol, som však vytriezvela a začala som sa smiať. Ujo sa zamračil, vytiahol si nohavice, zapol kabát a odišiel. Vau... Je to pre mňa naozaj silný zážitok. Ruku som si patrične vydezinfikovala a teraz budem mať o čom rozprávať najbližšie dva týždne...

No povedzte, človek ide na prijímačky a uvidí odhaľujúceho sa exhibicionistu... No nie je ten život krásny?

 Je to možné?

0 0 0 0 0

Komentuj

13 komentov k blogu