Fool awaken - Terorista

Trocha otupné ráno ubiehalo veľmi pomaly. Aj hodiny na stene ako keby ledva vyšli z postele a len nasilu sa čas plazil tam kam musí.

"Všetci sa niekam plazíme." Sama pre seba v duchu vyriekla túto hlbokú metaforickú myšlienku ktorú si hneď oživila o zábavný obraz toho ako sa jej kolegovia v otrhaných oblekoch a kravatách plazia po púšti, nevedno kam...

Na chodbe sa ozval tlmený ženský výkrik. V celej kancelárií to stíchlo.

Vyklonila sa z boxu a pozerala na dvere do chodby. Tak ako snáď každý v rade pred ňou. Všetkým trčali vyklonené hlavy. Jej fantázia v momente zase zapla na plné obrátky a prvé jej napadlo, že všetci asi teraz vyzerajú ako surikaty, čo vykúkajú zo svojich dier. Obzrela sa okolo seba s pobaveným výrazom v tvári. Zdeněk práve vystrčil hlavu, doteraz ho zjavne zdržala desiata ktorú práve prežúval a na moment prestal aby lepšie počul. Jej celkovej dobrej nálade a rozbujarenej fantázií to len pridalo. Zakryla si ústa a chichotala sa.

"Co je ???" Zamumlal. Len zdvihla obočie a pokrčila plecia. Otočila sa zas na dvere. Tam sa ozývali tlmené hlasy.

"Hey... HEY !!! RUN !!!"

A na to hlasnejší ženský výkrik. To už prestávala byť sranda. Pribúdali tam hlasy, výkriky, buchot dverí a následne aj iné údery a čudné zvuky.

"Everyone get outta here !" Niekto tam, zakričal zjavne na nich.

Po celej miestnosti sa rozliehal šepot a obzerali sa po sebe. Zdvihol sa jeden, potom druhý, zanedlho už stáli všetci a šli ku dverám.

Vlado medzitým vyšiel zo svojej kancelárie a dobehol pred celý dav a vypytoval sa čo sa vlastne deje. Nikto nič nevedel. Došli pred dvere a on pomaly otvoril. Rozoznel sa naplno ten hluk a zjavný chaos ktorý tam bol.

"Stay here." Prikázal a vyšiel von, dvere sa za ním zavreli. Chvíľku nič, iba pokračujúci hluk. Ozval sa tam jeho hlas, pár nezrozumiteľných slov, potom zavládlo skoro úplne ticho prerušené len dupotom a šepotom. Vo dverách sa zjavila jeho hlava a všetkým rýchlym gestom prikázal :

"Come on, come on !"

Dvere sa otvorili dokorán a dav rýchlym krokom opúšťal miestnosť. Nechápala čo sa deje a trochu sa začínala báť. Toto vôbec nevyzeralo dobre. Ľudia na chodbe zjavne panikárili a utekali, všetko sa dialo tak strašne rýchlo.

Napätie v nej stúpalo, ako rýchlym krokom kráčali nevedno kam. V tom sa ozvali slová ktoré v tom zmätku ani nepočula a celý dav sa od predu začal otáčať a tlačiť proti tým za nimi. Celá táto vlna otáčania sa došla až na koniec kde bola ona a tak jej nezostávalo než sa otočiť tiež. Predbiehali ju jeden za druhým a jej sa zmocňovala úzkosť a strach. Už to vôbec nebola sranda a začínala ľutovať že jej to tak spočiatku prišlo.

Dav sa predieral pomedzi kľukaté chodby a už vedela že mieria k únikovému východu v strede budovy. Možno aj to jej umocnilo pocit studeného potu a stiahnutého hrdla. Pomaly sa od seba vzďalovali takže už sa nebežalo v tlačenici. Práve míňali miesto kde sa križovali chodby a všetci išli rovno. Ako sa náhodou na okamih obzrela na sprava sa pripájajúcu chodbu, videla ho tam. Tak ju ale prekvapilo to čo na ten okamih videla, že sa zastavila a napriek všetkej tej panike a strachu sa vrátila pár krokov späť. Vlado práve zjavne vybehol z nejakých bočných dverí a v ruke mal... naozaj ?

V ruke držal dlhú, čiernu, naozajstnú metlu.

"Metlu ???" Sama vnútri tak prekvapene zvolala až sa z nej to slovo vydralo hlasným šeptom.

Naozaj. To ale už zmizol za rohom do ďalšej chodby aj fúzatý koniec jeho novo získanej zbrane, alebo... to mal byť nejaký trik ? Čo to má celé znamenať ? To už bolo celé tak nanajvyš podozrivé, že zvedavosť potlačila adrenalín aj všetok strach. Všetci sa jej už vzdialili na hodný kus dopredu ale ona sa vybrala do tej chodby kde videla ten zvláštny zjav. Kúsok pobehla a tu doprava ho videla zabočiť, tak tu ...

Takmer mu narazila do chrbta pretože stál v strede s metlou opretou o zem. Šmykom zastavila a znova sa jej z toho prekvapenia vrátil adrenalín aj stres. Práve teraz jej došlo že bola hrozná hlúposť sa oddeliť od ostatných a práve ho takmer zrámovala aby sám videl aké je ona nemehlo. Cúvla dva kroky dozadu a on zjavne počul jej príchod pretože zdvihol ľavú ruku na signál aby stála a nešla ďalej. Pomaly otočil hlavu k nej a prstom k perám naznačil že musí byť ticho.

Roztriasli sa jej kolená, strašne sa na seba hnevala že sa vlastnou hlúposťou asi dostala do problémov. Celá tá scenéria by jej normálne prišla vtipná, pretože tam stál s metlou na zemi pred sebou ako keby zametal, ale takto ju ešte viac vydesilo to, ako uletene a nepochopiteľne to celé vyzeralo. Nekonečné sekundy kým sa niečo stalo. Zvolal do prázdnej chodby pred sebou :

"Okay now get him out !" Srdce jej podskočilo nevedno či preto že kričal na prázdnu chodbu, alebo preto že niekoho majú z tade dostať a ona mala už byť s ostatnými na ceste von, nie tu. Toto je asi jej koniec, ak to prežije, už bude naozaj sekať dobrotu a nikdy nenechá svoju zvedavosť dostať ju do problémov ! Pomysela si, keď v tom jej krátke myšlienky pretrhol buchot kdesi v chodbe pred nimi ktorý zjavne vychádzal spoza rohu vpravo. Počula a cítila svoj tep v krku.

A vtedy jej srdce urobilo už druhý dramatický kotrmelec....

Zdieľaj článok na facebooku
126 odoberateľov

Komenty k článku